Rozpráva Zakladateľka Kvapôčiek Milica Kailingová

Ako to všetko začalo

História jedného z najstarších slovenských detských spevokolov Kvapôčky začala v roku 1968, keď ma oslovil laický kazateľ zboru CB Róbert Poloha s návrhom, aby som sa pokúsila vytvoriť podobný priestor pre deti, ako mal možnosť pozorovať v Spevokole mladých. Obaja spoločne sme potom oslovili viaceré rodiny s deťmi, a tak vznikla prvá spevácka skupina asi 15 detí. Spevokol na návrh malej Juditky Matejovej/Bánovej prijal názov Kvapôčky podľa knižky slovenskej spisovateľky Kristíny Royovej Ako kvapôčka putovala.

Kvapôčky padajú z neba 0% played

Meno Kvapôčky sa stalo symbolom nadviazania na posolstvo a dedičstvo duchovnej práce s deťmi podľa príkladu sestier Kristíny a Márie Royových. Z príbehu tejto knižky si deti spolu so mnou a korepetítorkou Milenou Jurčovou/Uhlíkovou ujasnili základné princípy svojho pôsobenia v Kvapôčkach  – „robiť na zemi dobre“ a „chváliť Boha piesňami“. Hneď na prvý nácvik dostali Kvapôčky do daru svoju hymnu – Vladimír Betina, otec troch detí v Kvapôčkach, zložil na známu melódiu toto posolstvo:

Nikto na počiatku netušil, aká bude táto pieseň predvídavá, že z malého pramienka sa naozaj v priebehu rokov stane veľký potok až rieka s bohatstvom vôd… že Kvapôčky budú putovať už 50 rokov a že sa v ich spoločenstve vystrieda niekoľko generácií detí. A tiež, že v priebehu putovania sa vždy nájdu ľudia, ktorí do tejto služby odovzdajú naplno svoje schopnosti, obdarovania, svoj život.

Prvý zájazd Kvapôčiek na Starú Turú (spolu s viacerými rodičmi) mal význam hlavne preto, že sme zažili prostredie, z ktorého sa šírilo duchovné posolstvo na celé Slovensko, a piesňami sme povzbudili tamojšie spoločenstvo veriacich. Navštívili sme cintorín, kde sú pochované Kristína a Mária Royové, na ktorých dielo Kvapôčky nadviazali, a spravili sme si aj výlet na Čachtický hrad.

Rozpráva Jana Nagajová

Repertoár

Pre Všetkých Prekrásnu Pieseň Mám 0% played

Ovečka sa Tvoja vinie 0% played

Najskôr to bola hymna Kvapôčiek, potom piesne prekladané z češtiny, neskôr pribudla vlastná tvorba, preklady, originálne texty aj hudba; mnohé z týchto piesní boli v roku 1977 zaradené do Prídavku ku Kresťanskému spevníku (malý čierny detský spevník). Medzi prvé piesne, ktoré som prekladala z češtiny, patrili napr. Verím, že Pán Boh je na nebi, Pre všetkých prekrásnu pieseň mám, Kuriatka spia; medzi novšie s originálnym textom aj hudbou: Aký krásny stvoril Pán Boh tento svet (Jana Nagajová/Ivan Valenta), Keď sa ľudia opýtajú (Jana Nagajová/Ivan Valenta), Ovečka sa tvoja vinie (Mária Rafajová/Ivan Valenta),

Hudba a služba

Príbeh - Zájazd na Těšínsko (Jana Nagajová, dirigentka) 0% played

Snažili sme sa čím častejšie spievať na bohoslužbách na Cukrovej, do iných miest sme sa pre politické obmedzenia dostali zriedka, spievali sme v Leviciach na konferencii CB (ako Kvapôčky; aj spolu so Spevokolom mladých, ktorý tiež dirigovala Milica), na Starej Turej. Pred Vianocami sa začalo s tradíciou koledovania. Mladí ľudia, ktorí študovali v Bratislave, prinášali do svojich domácich zborov aj piesne Kvapôčiek, takže sa ich naučili aj ďalšie deti.

Vďaka novému bratislavskému kazateľovi Františkovi Ciesarovi sme sa v roku 1972 dostali na zájazd na Těšínsko, spievali sme v 3 zboroch (Horní Suchá, Hrádek a Český Tešín), v pásme zaznelo 19 piesní. Povzbudzovalo nás, ako na nás reagovali počúvajúci. Okrem spievaných piesní boli niektoré deti schopné povedať aj svoje svedectvo. Na nácvikoch sa viaceré modlili.

Vzťahy a komunita

Príbeh - Vzťahy (Jana Nagajová, dirigentka) 0% played

Príbeh - Najlepší deň týždňa (Pavel Ciesar, Kvapôčka) 0% played

Príbeh - Nový pramienok Kvapôčiek (Jana Nagajová, dirigentka) 0% played

Veľkou výzvou pre mňa bola zmena, keď sa osvedčená dirigentka Milica Machajdíková/Kailingová rozhodla odovzdať Kvapôčky mne, zároveň s ňou odišla fundovaná klaviristka Milena Jurčová/Uhlíková a staršie deti. Bolo potrebné získať nové deti, náhradu za klavírny sprievod; aj piesne vhodné pre mladšie deti. Samozrejme, veľmi dôležité bolo získať si dôveru rodičov, ktorí boli zvyknutí na Milicu.

Vzťahy medzi Kvapôčkami boli silné, boli to deti z rodín zboru, ktoré sa často navštevovali, takže sa kamarátili. Ja som učila detskú besiedku a tiež som navštevovala rodiny, takže deti, ktoré ma zažili v besiedke a pri hrách v rodine, prirodzene nadviazali na známy vzťah aj v Kvapôčkach. Vzťahy boli také silné, že pokračovali aj po mojom odchode do Bardejova a trvajú doteraz.

Hodnoty a vzťah s Bohom

Nácvik sa začínal modlitbami vedúcich aj detí, v krátkom úvode sme sa snažili zaujímavým spôsobom posilniť myšlienku spievania na oslavu Pána Boha a života správnej Kvapôčky. Silný program Skúsenosti s Bohom bol aplikáciou textov piesní Skús byť ako Daniel a Keď Mojžiš s ľudom Božím preč z Egypta sa bral. O každej novej piesni sme sa rozprávali, aby ju deti mohli spievať ako svoje vlastné vyjadrenie.

Ako povzbudiť deti v dobe nepriaznivej pre veriacich ľudí, aby sa nehanbili a nebáli?

V Kvapôčkach boli niektoré deti, ktorých otcovia alebo príbuzní boli v nedávnej minulosti väznení preto, že sa neskrývali do anonymity, ale boli aktívni v práci zboru. Mladí ľudia v zbore na Cukrovej boli povzbudzovaní k uvedomovaniu si Božej zvrchovanosti a svojej hodnoty v Božích očiach. Preto sme aj my povzbudzovali Kvapôčky k tomu, aby sa nebáli, ale napríklad aj svojím prístupom k povinnostiam v škole a svojím správaním sa k iným ľuďom dokazovali, že žijú správne, že Pán Boh je s nimi. Výhodou oproti dnešku bolo, že nemali toľko mimoškolských aktivít ako dnešné deti.

Rozpráva Milica Kailingová

Kanaán 0% played

Naše malé slabé dlane 0% played

On je Pán 0% played

Boh náš, láska nekonečná 0% played

Boh mi z Duše učinil 0% played

Repertoár

V roku 1977 bol vydaný spevník detských piesní pod názvom Prídavok ku Kresťanskému spevníku. V ňom sa nachádzali v tom čase nové piesne, ktoré sme ako Kvapôčky uvádzali do života. Išlo poväčšine o pôvodnú slovenskú hudobnú i textovú tvorbu, resp. preklady. Autori piesní: Vladimír Betina, Slavoj Krupa, Jana Nagajová, Mária Rafajová, Ján Rosa a osobitne bohatá detská piesňová tvorba Ivana Valentu, ktorý dal piesňam i dobre hrateľnú klavírnu sadzbu.

Postupne sa repertoár rozšíril o spirituály, renesančné kánony, ľudové piesne, trampské, folkové, Taizé… následne aj o súčasnú kresťanskú tvorbu iných národov. Tieto piesne v prekladoch Jany Nagajovej vychádzali v samizdatovom spevníku pre mládež Gitara sanctorum.

Letné pobyty

• 1979 – Havířov-Suchá / iba najstaršie deti (u Staroňovcov)
• 1980 – Tyra / všetci (na pozvanie Juraja Ciesara - brata nášho kazateľa Františka Ciesara)
• 1981 – Lazy pod Makytou / všetci (rodný dom Ciesarovcov)
• 1981 – Lazy pod Makytou / staršie dievčatá z Kvapôčiek BA + dievčatá z BJ s J. Nagajovou + dievčatá z Těšínska s J. Ciesarom
• 1982 – Čeladná / staršie deti (chalupa Michalkovcov z Ostravy)
• 1982 – Bernolákovo / mladšie deti (Borošovci -oh, tá borošovská pohostinnosť..!)
• 1983 – Lazy pod Makytou / mladšie deti
• 1983 – Muráň / staršie deti

V roku 1979 sme uskutočnili historicky prvý letný pobyt (LP) Kvapôčiek. Stalo sa tak na podnet najstarších detských členov. Týždňové pobyty sa postupne rozšírili na dvojtýždňové – delené na staršie a mladšie deti, aby sme mohli témami aj formou lepšie naplniť ich potreby. Pravidelne sa ich ako organizačná pomoc zúčastňovali niektorí rodičia detí, a čo je kľúčové - tiež noví mladí kresťania zo zboru aj z mimozborového prostredia, čo bolo v tom čase úplne neobvyklé. Kládli nám nové otázky, a tak nás nútili opustiť zaužívaný cirkevnícky jazyk a niekedy i spôsob života. Títo mladí ľudia – často umelecky nadaní či zameraní na prírodu a trampovanie – ovplyvnili svojou prítomnosťou celkový charakter a program LP.

Príbeh - Črevná viróza (Marta Bálintová/Bednárová, Kvapôčka) 0% played

Tak sme napr. s Danielom Pastirčákom na Lazoch 81 robili výtvarné stíšenia, ktorých ovocím bola výstava a vernisáž obrazov namaľovaných deťmi.

Tieto Lazy mali svoje vyvrcholenie v uvedení predstavenia inscenovanej poviedky K. Kolmana: Bez lásky– o ťažkom osude siroty-hrbáčika. Hlavnú postavu zahral Vlado Matej – a to sme vtedy vôbec netušili, že raz bude nositeľom zmysluplných sociálnych programov v našej krajine, aj pre opustené deti :) Celé predstavenie pripravili a naštudovali deti samotné ako prekvapenie aj pre mňa.

Scenár a réžia: Marta Bálintová, Tomáš Komrska /
Scénická hudba: Marta Bálintová, Dagmar Valentová ml.-Ejka, Peter Kucek /
Kulisy: Marta Bálintová, Tomáš Komrska a deti z Kvapôčiek /
Maskéri: Drahomíra Markušová, Daniel Pastirčák /
Herci: Vlado Matej, Tomáš Komrska, Danka Komáriková, Hanka Číčelová, Jozef Lupták, Marek Markuš, Danka Staroňová a.h., Daniel Pastirčák a.h.

V Tyre sme zrealizovali vtedy obľúbený formát Televízneho klubu mladých (TKM), ktorý sme naplnili scénkami, dialógmi, piesňami, poéziou, diskusiou – všetko zo života a tvorby osobností prebudeneckého hnutia, čomu sme sa venovali celý uplynulý školský rok. Nedá sa zabudnúť na „veľkoplošnú obrazovku“, ktorú z dverí medzi kuchyňou a izbou chalupy vytvoril Tomáš Komrska :)

S Danielom Pastirčákom a Petrom Michoňkom sme v Čeladnej rozmýšľali o umení, o jeho poslaní v živote jednotlivca, cirkevného spoločenstva i spoločnosti vôbec; o Bohu, stvorení, kráse, pravde… púšťali sme si hudbu, ktorú deti denne počúvajú a analyzovali sme piesňové texty z oblasti populárnej či rockovej hudby.

Na Muráni Peter Michoněk a Vlado Pongrác-Pongy zásadne ovplyvnili náš postoj k čundrákom a trampom, ktorých trasa na hrad Muráň viedla bezprostredne popri „našej” horárni. Prijímali sme ich pri ohni, aby sa zohriali, podávali sme im čaj a chlebíky, spievali sme s nimi, učili sme sa vnímať ich inú kultúru a pohľad na svet.

Od začiatku sme na LP zaviedli Večery otázok a odpovedí, kde žiadna otázka nebola tabu, a ak niekto potreboval ešte osobnejší rozhovor, ponúkli sme deťom osobné prechádzky či rozhovory v izbe alebo stane. (Tomášov pamätný veľký drevený otáznik… :)

Týždeň pre mladšie deti sme pripravovali spolu s najstaršími Kvapôčkami – obsah celého programu i spôsob, ako to odovzdať tým mladším - takto rástli a preberali osobnú zodpovednosť.

Pobyty obsahovali aj ďalšie vzrušujúce aktivity, ako sú športové olympiády, nezabudnuteľné nočné pochody, ale i spevácke sústredenia, hudobné súťaže Harfa pre tam vytvorené hudobné skupiny. Toto všetko rozvíjalo tvorivý potenciál detí aj ich schopnosť rozpoznávať a tvoriť hodnoty.

Letné pobyty za totality neboli povolené, a tak sme si boli vedomí existenčného ohrozenia nás vedúcich aj tých, ktorí nám poskytli svoje domy či chalupy. Ako príklad spomeniem rozhovory so zástupkyňou riaditeľa školy, kde som pôsobila, v ktorých ma upozorňovala, že ak niekto oficiálne nahlási moje letné aktivity s deťmi, riaditeľ ma musí okamžite prepustiť. Podobne, ako sa to stalo opakovane v prostredí iných cirkevných spoločenstiev. Práca s deťmi mimo budovy cirkvi bola zo strany štátu vnímaná ako ideologická diverzia… Všetko sme konali iba v plnej dôvere voči Pánu Bohu a jeho ochrane, vo vedomí modlitebného zázemia mnohých ľudí.

Projekty, ktoré stáli za to

• Scénické pásmo podľa poviedky K. Royovej Ako Kvapôčka putovala, ktoré sa takým spôsobom prihováralo poslucháčom v rôznych zboroch i denomináciách, že náš priateľ z BJB Šaňo Erdőly inicioval jeho nahrávanie (marec a máj 1981), ktoré bolo výnimočným zážitkom pre nás všetkých. V roku 1998 bola vydaná oficiálna reedícia nahrávky v 3-komplete: kniha-kazeta-spevníček piesní.
• Dramatizácia poviedky K. Kolmana Bez lásky, kompletne inscenovaná a naštudovaná samotnými deťmi. Premiéra na LP Lazy 81, reprízy v CB Bratislava 19.12.1981, Stará Turá…
• Súťaž v učení sa biblických veršov spamäti – deti si samé zadali počet veršov, s ktorými chcú súťažiť; štyria si určili po 100 (!) veršov, víťazi vycestovali na zájazd do CB Čes. Budějovice.
• Každoročný letný festival Harfa, „stvorený” na Lazoch 81… impulzom bola tam vzniknutá chlapčenská hudobná skupina Vodopády.
• Oživovanie biblických situácií – špeciálne stretnutí Pána Ježiša Krista s deťmi – formou hraných príbehov či pantomímy.
• Scénická interpretácia básne E. Komárika Sodoma; tiež niekoľko pásiem z poézie J. Nagajovej, spojených s osobnou reflexiou detí na jednotlivé básne.
• Celoročné tematické programy: •Biblické postavy (Abrahám, Mojžiš, Samuel, Dávid, Daniel, Timoteus… •Osobnosti prebudeneckého hnutia na Slovensku (K. a M. Royová, J. Roháček, J. Chorvát, J. Machajdík, J. Rataj, S. Činčurák, J. Školník…) •Tajomstvá: nielen poslucháčmi, ale aj činiteľmi…
• Spievanie počas oficiálnej návštevy amerického evanjelistu Billyho Grahama v Československu 2.11.1982.
• Zájazdy do iných zborov: Stará Turá (každoročne), Zlatovce (každoročne formou menších skupín detí), Letovice (jún 1981), Levice (apríl 1982), Horní Suchá (máj 1982), České Budějovice (november 1979 - malá skupina, apríl 1983 - celý spevokol). Tieto návštevy boli inšpiráciou k založeniu niektorých ďalších detských spevokolov.

Hudba a služba

Vyrastala som v rodine Jána Machajdíka, vzácneho človeka, učiteľa a hudobníka, ktorý na každej škole, kde pôsobil, zakladal spevokoly. Komponoval a harmonizoval mnohé kresťanské piesne, založil celorepublikový spevokol a hnutie Hudobná domovina, ktorého poslaním bolo pokračovať v duchovnom a umeleckom dedičstve K. a M. Royovej. Naše rozhovory doma o hudbe, o umení v cirkvi, o potrebe vzdelaných hudobníkov v jej prostredí ovplyvnili moje rozhodnutie pre štúdium na konzervatóriu.

Počas štúdia som iniciovala vznik Spevokolu mladých a neskôr založila Kvapôčky. V oboch telesách sa jednou z kľúčových tém stala otázka: ako to urobiť, aby to, čo spievame, bola v našich životoch pravda. Priebežne sme túto otázku kládli sebe i deťom, veľa sme sa o tom rozprávali a odpovede sme hľadali •v Biblii – keď sme skúmali, ako žili ľudia, ktorí verili Bohu; •v histórii – keď sa deti skontaktovali s potomkami jednotlivých osobností prebudeneckého hnutia a v ich životoch i tvorbe hľadali odpovede; •v rozhovoroch s našimi duchovnými priateľmi.

Rozprávali sme sa o textoch piesní - čo hovoria nám a čo chceme nimi povedať iným ľuďom, ale i Bohu. Výsledky týchto skúmaní a rozhovorov formulovali deti často do svojich krátkych zamyslení, ktoré sme si navzájom čítali či prerozprávali.

V čase totality formát koncertov nebol mysliteľný. Spievali sme na bohoslužbách (v priemere 2-3x za mesiac, 5-6 piesní). Okrem toho sme pravidelne zaraďovali do nedeľných stretnutí zboru tematické večery, kde sme celému spoločenstvu prinášali (dospelí aj deti) výsledky nášho rozmýšľania a hľadania, samozrejme doplnené viacerými piesňami. Niektoré témy deti spracovali nielen slovesne (úvahy, poviedky, poézia), ale i výtvarne (kresby, maľby, modely a makety) a hudobne (nové piesne).

Ako učiteľka hudby som zapájala do aranžmánov piesní všetky deti, ktoré sa učili hrať na hudobné nástroje – aby ich úsilie zvládnuť nástroj bolo zúročené v tom, čo sme nazývali službou spevom.

Snažila som sa vytvoriť aj priestor na malé stretnutia s hudbou (mimo nácvikov), kde som pobádala deti k tomu, aby sme si navzájom hrali nacvičené skladby a prípadne komentovali, čo sa im na nich páči. Táto iniciatíva sa nestretla s porozumením vtedajšieho vedenia zboru, ktoré to vnímalo ako nevhodnú hudbu v cirkevných priestoroch. Podobne bola niektorými mienkotvornými ľuďmi odmietnutá inscenácia poviedky K. Kolmana, či formát TKM. Bolo to v čase, keď sa cirkevné spoločenstvo k svetu umenia nie raz stavalo odmietavo.

Môj život a poslanie učiteľky hudby v škole a súčasne dirigentky detského spevokolu na pôde cirkvi však bol nedeliteľný. A tak sme sa aktívne zaoberali hudbou a umením hlavne počas letných pobytov. Tiež viaceré z detí i členov tímu sa stali súčasťou mojej klavírnej triedy, čo mi pomáhalo vnášať do rozmýšľania detí i rodín iný pohľad na hodnotu umenia a osobitne na dar od Pána Boha – akým je nielen kresťanská pieseň, ale aj hudba ako taká.

Hodnoty a vzťah s Bohom

Kvapôčky mali od svojho založenia ujasnené dva hlavné ciele: služba spevom a služba životom. Avšak – ako sa to dá naplniť? Stačí chodiť na nácviky a spievať? Stačí niekedy niekomu pomôcť? V priebehu sme čoraz jasnejšie a zreteľnejšie porozumeli, že ide o niečo oveľa dôležitejšie: že v skutočnosti ide o celoživotné poslanie, o životný štýl.

Príbeh - Letný pobyt v Tyre (Milica Kailingová, dirigentka) 0% played

Piesne, rozhovory, osobné prežívanie viedli deti k potrebe hlbšieho vzťahu s Pánom Bohom. Niektoré z nich na letných pobytoch v úprimnej viere odovzdali svoj život Pánovi Ježišovi Kristovi. Stalo sa tak v normálnych situáciách, keď ma požiadali o rozhovor a povedali mi to a ja som vytvorila priestor na rozhovor s Pánom Bohom. Významný v tomto zmysle bol hlavne pobyt v Tyre. Po rozhovoroch s rodičmi sme sa s týmito deťmi začali okrem nácvikov stretávať ešte v malých skupinkách k rozhovorom, čítaniu Biblie, modlitbám, a prirodzene, i zábave a hrám. Náš (vtedy iba malý) tím – Danka Staroňová a ja – nestíhal pokryť túto potrebu. Oslovila som môjho brata Daniela Machajdíka, ktorý pozvanie prijal a pripojil sa k nám na dva školské roky. Vytvorili sme tak štyri skupinky: staršie dievčatá - MKa / stredný vek dievčat - DS / mladšie deti - MKa / chlapci - DM.

Vzťahy v komunite Kvapôčiek sa ešte viac prehĺbili – navzájom deti, aj deti a my dospelí. Významným spôsobom to ovplyvňovalo každé naše spievanie na bohoslužbách či zájazdoch. Bolo to pozorovateľné na celej atmosfére spoločenstva.

Táto nová skúsenosť s deťmi nás nútila k vážnemu zamysleniu sa nad otázkami: Môže už dieťa odovzdať svoj život Bohu? Ako sa to má reálne prejaviť v jeho živote? Čo to znamená pre jeho budúcnosť? Môžeme viesť dieťa, aby bolo nasledovníkom, učeníkom Krista?
V tom čase CB nemala jasne formulované odpovede na tieto otázky. Znamenalo to pre nás aktívne študovať Bibliu aj inú literatúru s touto témou. Chcem na tomto mieste poďakovať našim priateľom v tíme EOM, ktorý viedol Milan Číčel, za porozumenie a zdieľanie sa v spoločnom hľadaní, ktoré nás obohacovalo a prehlbovalo našu dôveru a očakávanie na Boha. Osobitnou podporou mi na tejto ceste bol môj manžel Pavel.

Rozpráva Milena Uhlíková

Projekty, ktoré stáli za to

Zájazdy a vystúpenia

• 30. 6. – 1.7. 1984 – návšteva Kvapôčiek z Bardejova pod vedení Janky Nagajovej  – spoločný program a spievanie počas nedeľného zhromaždenia.
• 25.5. – 26. 5. 1985 Stará Turá. Výlet na Čachtický hrad.
• V tomto období sa uskutočnil zájazd do Bardejova. Do vystúpenia v zbore CB boli zaradené aj svedectvá detí, jedno z nich mal Benjamín Komrska, ktorý verejne sľúbil, že bude každý deň 5 minút cvičiť na gitare a preslávil sa výrokom „Chcem žiť život obety“.

Nahrávanie

Nahrávanie kazety Prišlo k nám voňavé leto bolo prelomové. Spevokol nielen posunulo dopredu po hudobnej stránke, ale aj stmelilo z hľadiska vzťahov. Udialo v dvoch termínoch – v zime 1986 a v lete 1988. Nahrávanie bolo pololegálne a uskutočnilo sa v priestoroch modlitebne na Cukrovej 4 v malej sále. V zime sme nahrali vianočné piesne, v lete viacero piesní, vedúcou piesňou bola skladba Daniela Mateja na slová Janky Nagajovej Prišlo k nám voňavé leto. Pri nahrávaní pomáhala Milica Kailingová, Samuel Matej aj Peter Zagar. Na nahrávaní v oboch termínoch sa zúčastnili aj Kvapôčky z Bardejova. V 1988 sa preto neuskutočnil ani letný pobyt, Kvapôčky pri nahrávaní strávili jeden týždeň na Cukrovej a to sa „počítalo” za letnú aktivitu. Počas tohto týždňa bola aj Bratislavská harfa, výlet loďou po Dunaji. Ubytovanie bolo v rodinách, stravovali sme sa na Cukrovej.

Pre mňa bola významná spolupráca s bardejovskými Kvapôčkami, s ktorými nás spájala ich dirigentka Janka Nagajová, moja dlhoročná priateľka, ktorá v minulosti bola dirigentkou Kvapôčiek aj v Bratislave a ktorá bola textárkou mnohých piesní. Spevokoly sa navzájom navštevovali, staršie deti z Bardejova sa zúčastnili nielen oboch nahrávaní kazety, ale časť z nich aj dvoch letných pobytov na Lazoch.

Kazeta nikdy nevyšla oficiálne, rozmnožovala sa svojpomocne a rozširovala sa medzi členmi Kvapôčiek a priateľmi bez obalu, bez grafiky. Daniel ako dirigent nahral kazetu a odcestoval na ročný študijný pobyt do Francúzska. Finalizáciu nahrávky uskutočnili Peter Zagar a Milica Kailingová. Autorom poézie na kazete je Emil Komárik. Možno viacerí spoznáte aj hlasy recitátorov, Juraja Kušnierika a Vlada Mateja.

Repertoár

Svet sa rúti (nácvik 3.4. 1988) 0% played

Nahrávka piesní na nácviku 3.4. 1988 0% played

Ej, už nikde snehu niet (nácvik 3.4. 1988) 0% played

Aký bol náš repertoár? Samozrejme, staval na piesňach predchádzajúceho obdobia, ktoré ovplyvnila Milica Kailingová, predchádzajúca dirigentka. Boli to klasické detské piesne, najmä z kazety Ako kvapôčka putovala. Postupne k nim pribudli nové piesne. V druhom roku fungovania priniesol Daniel Pastirčák z Anglicka platňu s vianočnými piesňami Jona Andersona zo skupiny YES, ktorá sa zapáčila Danielovi Matejovi a viedla k tomu, že použil piesne z tejto platne vrátane Andersonových aranžmánov na nahrávanej kazete (Bim, bam raduje sa zvon, Svet sa rúti). Okrem toho sa tak do repertoáru, ako aj na kazetu dostali slovenské vianočné koledy a tiež pôvodná pieseň Daniela Pastirčáka K jasličkám.

Daniel Matej ako študent kompozície na VŠMU prizýval k niektorým vystúpeniam svojich spolužiakov – hudobníkov. Tak sa na nahrávke ocitli skvelé inštrumentálne sprievody v podaní Petra Vrbinčíka, Miloša Valenta, Petra Spišského a Petra Michoňka. Džezové aranžmány piesní Sotva lúč a Táto pieseň musí znieť vytvoril Daniel, ktorý ich sám zahral na klavíri, na basovej gitare Jozef Lupták, Peter Važan na bicích. Podobne aj mozartovská predohra či medzihra v piesni Ej, už nikde snehu niet je z Danielovho pera. Daniel skomponoval aj skladbu Prišlo k nám voňavé leto pre zbor a malý orchester, ktorá sa stala ústrednou piesňou letnej nahrávky. Piesne z nahrávky tvorili následne základ repertoáru tohto obdobia.

Hudba a služba

V období 80. rokov, keď na Slovensku vládol komunistický ateistický režim, sa už samotná existencia detského speváckeho zboru pohybovala na hrane legálnosti. Deti boli takmer výlučne z rodín členov zboru, Kvapôčky boli vnímané ako vnútrozborová práca. Stretávanie za účelom nacvičovania piesní sa dialo v priestoroch modlitebne na Cukrovej ulici, vystúpenia spevokolu boli v rámci bohoslužieb, keď deti zaspievali dve alebo tri piesne. V tomto období Kvapôčky nemali väčšie koncerty, spievali iba na nedeľných bohoslužbách, prípadne na zájazdoch, tiež pri príležitosti oslavy Vianoc.

Počas letných pobytov sa spievali piesne vhodné do prírody – folkové, trampské, väčšinou v českom jazyku.

Daniel Matej ako študent VŠMU mal viacero kamarátov – hudobníkov, ktorých prizýval k spolupráci, a tak pre deti, ako aj pre členov tímu to bola príležitosť počuť iný typ hudby. Jeho osobný odborný rozvoj sa prirodzene prenášal aj do práce s detským zborom. Účastníci letného pobytu na Lazoch 1987 si spomínajú, ako rozdelení do skupín sa svojimi hlasmi či nástrojmi učili udržať si svoj jednoduchý hudobný motív, opakovať ho viackrát po sebe, pridávať postupne nové prvky, aby sa dozvedeli, že práve produkovali čosi, čo sa volá „minimal music”. V roku 1987 Daniel založil Veni Ensemble, ktorý pôsobí dodnes, a viacerí z jeho členov v tom období prišli do kontaktu aj s Kvapôčkami. Miloš Valent, Peter Spišský, Peter Važan, Petr Michoněk, Roman Harvan, Tóno Popovič, Peter Zagar, aby sme menovali niektorých z nich, sa zúčastnili aj na nahrávaní kazety. Prizývanie mladých profesionálnych hudobníkov bolo prínosom nielen pre samotné Kvapôčky, ale obohatením pre hudobný život zboru. Zároveň pre týchto mladých ľudí bolo stretnutie s Kvapôčkami dotykom s kresťanstvom a príležitosťou rozvíjať rozhovory na vážne otázky zmysluplnosti života a kresťanstva.

Pôsobenie Daniela Mateja ako dirigenta sa ukončilo v 1988, keď odišiel na študijný pobyt do Paríža. Nasledovalo krátke obdobie, keď som túto funkciu prevzala ja, aby som ju odovzdala ďalej Vladovi Matejovi. Daniel s Renátkou sa rozlúčili s Kvapôčkami na letnom pobyte na Novom Svete v nasledujúcom roku 1989.

Vzťahy a komunita

Príbeh - Stratení v lese (Danka Staroňová/Juríková, tímačka) 0% played

Kvapôčky boli dobrovoľným speváckym telesom na pôde zboru Cirkvi bratskej v Bratislave. Jeho členmi v 80. rokoch boli deti z rodín členov a priateľov zboru, vedúcimi, teda dirigentom a pracovným tímom, boli tiež ľudia z prostredia cirkvi, nielen z bratislavského, ale aj z iných slovenských (a českého) zborov. Pre deti bola účasť v spevokole vítaným spestrením ich každodenného života popri škole a krúžkoch. Deti sa väčšinou poznali z besiedky, rodiny v zbore sa navzájom poznali a navštevovali. V Kvapôčkach sa tieto vzťahy ešte viac upevnili.

Ako tímaci sme boli pre deti v role „starších kamarátov”, snažili sme sa nadviazať s nimi vzťahy dôvery. Tie sa utužovali počas roka tým, že sme podľa možností deti pozývali k sebe na obedy alebo chodili s nimi na prechádzky. Aj v tomto období sa niektoré staršie deti stretávali s nami v skupinách, kde sme preberali rôzne témy bežného života dieťaťa či dospievajúceho mladého človeka. V skupinovej práci sa bežne používala Biblia ako zdroj pre hľadanie odpovedí. Najintenzívnejšie sa vzťahy budovali na letných pobytoch, kde sa častokrát vytvorila taká atmosféra, že deti cítili slobodu zdieľať aj veľmi osobné otázky či pochybnosti svojej viery.

Ani v práci Kvapôčiek sme sa však nevyvarovali chýb, ktoré sprevádzajú každú ľudskú aktivitu – a to sa týkalo predovšetkým oblasti vzťahov, komunikácie alebo aj štýlu práce. Snažili sme sa však vzniknuté napätia a problémy hneď riešiť. Usilovali sme sa vždy získavať spätnú väzbu od zainteresovaných ľudí – detí, ich rodičov, pracovníkov v zbore, svojich mentorov. V Kvapôčkach bola dlhodobo prítomná snaha neustále sa zlepšovať, rásť, a to nielen v speváckej a hudobnej oblasti, ale aj v oblasti medziľudských vzťahov, nášho poznania detskej psychiky a spirituality a vlastného duchovného napredovania členov tímu.

Hodnoty a vzťah s Bohom

Z môjho pohľadu po päťdesiatich rokoch existencie speváckeho zboru je jedným z najvýznamnejších faktorov, ovplyvňujúcich také dlhé fungovanie jednej skupiny s rovnakým poslaním a s takmer rovnakými hodnotami, schopnosť odovzdávania „pochodne”. Kvapôčky počas svojej histórie viackrát stáli pred existenciálnou otázkou „čo ďalej bez dirigenta”. To, že sa dokázali nájsť ochotní ľudia, ktorí tú pochodeň alias dirigentskú paličku prevzali, pokladám za malý zázrak. Rovnako je nezvyčajné to, že sa našli ľudia ochotní a schopní tímovo pracovať a vždy znovu si klásť otázky, ako osloviť deti a ako ich viesť k spevu aj duchovnému životu.

Príbeh - Čunder (Anino Komrska, Kvapôčka) 0% played

Na začiatku Danielovho obdobia stálo rozhodnutie Milice, predchádzajúcej dirigentky a zároveň zakladateľky Kvapôčiek, ukončiť prácu s deťmi s úmyslom venovať sa mladej generácii spolu so svojím manželom Pavlom. Toto rozhodnutie bolo premyslené a pripravené tak, že ponúkli svoje sily pri sprevádzaní nového vedenia Kvapôčiek, čo museli obhájiť pred vtedajším staršovstvom. Kontinuita sa zachovala tak, že novým dirigentom sa stal mladý študent hudby Daniel Matej, korepetítorom Juraj Kušnierik, za duchovné programy bola zodpovedná Danka Staroňová/Juríková. Prvý nácvik v novom školskom roku sa uskutočnil 12. 11. 1983.

Zodpovednosť za dielo sa nekončí odchodom vedúcej osobnosti, rozmýšľame o tom, kto bude pokračovať po našom odchode. Snažíme sa rozpoznať obdarovanie v mladom človeku a mať odvahu osloviť ho, hoci nie je celkom pripravený, no vnímame jeho potenciál. Sprevádzanie nových ľudí sa deje prirodzene tak, že spolu robíme veci až do času, keď je mladý človek zrelý postupovať samostatne.

Takto prebehlo odovzdanie dirigentstva z Milice na Daniela, a to nielen v hudobnej oblasti, ale aj v duchovnej. Ako spomína Daniel, bolo preňho zaujímavé stať sa dirigentom a v tom čase si sám ujasňovať základné otázky viery a svojho smerovania: „Práca v Kvapôčkach bola súčasťou môjho duchovného rozvoja, dostal som dôveru, no nenechali ma v tom samého”. V tejto súvislosti treba spomenúť aj to, že Daniel spolu s Jurajom boli už predtým žiakmi ZUŠ v Milicinej triede. A v neposlednom rade aj to, že duchovnú podporu tomuto kvapôčkovskému tandemu dlhodobo poskytoval Pavel Kailing.

Medzigeneračná spolupráca charakterizuje Kvapôčky nielen pri odovzdávaní zodpovednosti za vedenie spevokolu, ale aj v samotnej práci vo vzťahu tímak a dieťa a v rámci spevokolu aj medzi deťmi, ktoré sú rozdielneho veku a dochádza k zaujímavej a obohacujúcej interakcii. Zdá sa, že medzigeneračný dialóg je dôležitý duchovný princíp, na ktorom stoja a existujú Kvapôčky.

Akú tvár má dnešná Kvapôčka?

Podľa útržkovitých spomienok vedúcich či samotných Kvapôčiek v tomto období bola otázkou, ktorá sa vracala v rôznych obmenách, tvár súčasnej Kvapôčky. Kto to je Kvapôčka? Ako vyzerá? Ako sa správa v rôznych situáciách každého dňa? Čím sa odlišuje od iných detí? Ako si má zachovať svoju vieru v prostredí, ktoré je často nepriateľsky naladené voči kresťanstvu?

V tomto období sa to, ako sme sa my duchovne rozvíjali a riešili otázky vlastnej identity, premietalo aj do práce s deťmi – ak sme sa zaoberali vo vlastnom živote „istotami, ktoré máme v Bohu”, tak sa to nejakým spôsobom objavilo aj v programoch, ktoré sme pripravovali pre deti. Zároveň sme si uvedomovali, že máme byť úprimnými, autentickými, nechceli sme sa tváriť, že sme lepšími, než sme boli, zároveň, že chceme „kopať hlboko” a „ísť na hlbiny” a snažiť sa o „posvätenie”, aby sme citovali heslá z kvapôčkovských pobytov alebo programov. Zaoberali sme sa otázkou spirituality detí, do akej miery si deti uvedomujú potrebu rozhodnutia sa pre život s Kristom, ako ich v tom povzbudzovať, ale netlačiť a ako ich ďalej sprevádzať, keď dospejú vo svojom vývoji k dôležitým rozhodnutiam. Snažili sme sa vytvoriť bezpečné prostredie otvorené akejkoľvek otázke zo strany detí a cenili sme si ich úprimnosť, ak napríklad dievča počas letného pobytu vznieslo svoju pochybnosť: „Má to vôbec celé zmysel?”

Rozpráva Hanka Matejová

Projekty, ktoré stáli za to

Zájazd

Musím povedať, že jedným z najsilnejších zážitkov z tohto obdobia je pre väčšinu Kvapôčiek zájazd do Nemecka. Uskutočnil sa 30. 9. – 6. 10. 1992 na pozvanie diakonického združenia Bethanien Solingen (riad. Ernst Schwedes a sestra Carola Engel). Zažili sme nielen tvrdú prácu a koncerty, ale aj návštevu detského zábavného parku Phantasialand, továrne na hračky Wader (odkiaľ si každé dieťa odnieslo krásny darček), plavbu loďou po Rýne a prehliadku hradu. Výťažok z benefičných koncertov v Solingene a Bonne Kvapôčky darovali združeniu Betánia Slovensko. Jej riaditeľ Igor André spoluorganizoval celý zájazd a zúčastnil sa na ňom spolu s nami. Na koncertoch v Nemecku sme mali v repertoári aj nemecké piesne. Jednou z nich bola aj táto:

Príbeh - Mám nádherný sen (Jozef Lupták, dirigent) 0% played

Benedictus 0% played

Vkladám do modlitby 0% played

Do you love him 0% played

Sedmokráska 0% played

Credo 0% played

Nahrávanie

V dňoch 30. 6. 1993 – 4. 7. 1993 sme s dirigentom Jozefom Luptákom (v spolupráci s Lydkou Danihelovou a Lenkou Bálintovou) nahrali kazetu Mám nádherný sen. Nahrávalo sa v štúdiu Poltón na Laurinskej ul. v Bratislave. Hlavnou myšlienkou bolo spájanie. Spájanie toho, čo by sme chceli, a reality, ktorá je okolo nás. (Spájanie národov, Spájanie generácií a Spájanie človeka a Pána Boha). Na nahrávaní sa zúčastnili aj Kvapôčky z Bardejova. Hudobnú réžiu sme zverili Petrovi Zagarovi. Na nahrávaní hudobne spolupracovala Milica Kailingová.

Repertoár

S príchodom dirigenta Jozefa Luptáka sa zvýšil dôraz na kvalitnú interpretáciu. Nosnými piesňami tohto obdobia boli pieseň Mám nádherný sen, Do you love him a Orchester. V repertoári sa objavujú aj piesne komunity Taizé (Benedictus, Magnificat), piesne od Petra Ebena (Mám nádherný sen), spirituály (De angel roll de stone away), worshipy (Jesus, I adore you), ľudové piesne s novým textom (Vkladám do modlitby) aj koledy (Do tichej noci), piesne iných národov, napr. židovské a africké a i. (Do you love him). V tomto období sme tiež objavili čaro piesní od domácich a nám blízkych autorov (od Janky Nagajovej - Sedmokráska, od Slavoja Krupu - Credo, od Ivana Valenta - Krídlom svoje holúbätká, Ovečka). V porevolučnej atmosfére sme sa ľahko vedeli stotožniť aj s folkovými piesňami (Stánky).

Rozpráva Jozef Uhlík

Hudba a služba

Zmenou politických pomerov v roku 1989 sa postupne začala meniť a rozširovať aj cieľová skupina našich poslucháčov. Služba, pôvodne orientovaná iba do spoločenstiev našej cirkvi, sa rozšírila aj na iné cirkvi, charitatívne akcie či spoločenské podujatia a tiež vystúpenia za hranicami nášho štátu. Napríklad:

• 17. 11. 1990 sme vystúpili na zhromaždení k 1. výročiu Nežnej revolúcie na nám. SNP
• 1. 12 -2.12. 1990 sme boli na zájazde na Starej Turej, kde sme už nie na pôde cirkvi, ale v kultúrnom dome vystúpili s programom Deti deťom
• 16. 12. 1990 sme mali vystúpenie na Vianočných trhoch na Hrade v Bratislave
• 9. 11. 1991 sme zorganizovali benefičný koncert v katolíckom kostole v Marcheggu, to bolo naše prvé vystupovanie za hranicami, z ktorého si mnohé deti, vyrastené v komunistickom režime, odniesli svoje prvé spomienky na slobodnú krajinu. Výťažok z dobrovoľného vstupného Kvapôčky darovali Betánii v Senci.

Príbeh - O trabante a tímovej spolupráci (Vlado Matej, tímak) 0% played

Vzťahy a komunita

Kvapôčky boli (tak ako aj v iných obdobiach svojej existencie) špecifické tým, že sa snažili byť multigeneračnou komunitou detí rôzneho veku a dospelých. Bolo radosťou zažívať tie momenty, keď sa deti, ktoré by za „normálnych” okolností nemali prečo o seba zavadiť, začali spolu rozprávať, hrať, tvoriť napr. piesne na Harfu. Napríklad na Novom Svete v roku 1989 mala Harfa neopakovateľnú atmosféru. Vystúpili na nej svetoznáme zoskupenia a kapely ako: APAČI (Benjamín Komrska), KIWI (Pavel Komrska), TŔNE (Slávko Krupa), EKOLÓGIA (Nino Komárik s hrou na pílu), BENETON (Lenka Bálintová), MAHARADŽI (Tomáš Bálint), JAKALI (Lydka Danihelová), LÚČNE KVETY (Táňa Smolinská). Udelené boli ceny Za odvahu, Za aktuálnosť, Za originalitu, Za interpretáciu a Za poetickosť. Verili sme tiež, že deti sa najviac a najefektívnejšie učia o spôsobe života a o Bohu cez vzťahy s inými. Toto naše presvedčenie sa odzrkadlilo v tom, že sme kládli dôraz na snahu o rast tímakov, ďalej v tom, ako sme sa snažili tráviť spoločný čas s deťmi a aj pri spôsobe, ktorý sme používali pri tvorbe vážnych programov. Ďalšie špecifiká tohto obdobia boli:

• Kvapôčky sa začali otvárať deťom prichádzajúcim zvonku – členmi Kvapôčiek sa stávajú aj priatelia detí z iných cirkevných spoločenstiev alebo zo škôl.
• Kvapôčky v skupinách chodievali na spoločné obedy k členom tímu.
• Tím ponúkol deťom možnosť stretávať sa v skupinkách s biblickým štúdiom a zdieľaním.
• Do tímu boli prizývaní aj priatelia tímakov s hudobným vzdelaním, čím sme chceli podporiť napr. kvalitu nácviku spevu.
• V rámci tímu existovali úzke vzťahy, ktoré pomáhali členom tímu v ich duchovnom raste (pravidelné stretávanie nielen s organizačným programom, ale aj so zameraním sa na napĺňanie ich duchovných potrieb, víkendové sústredenia tímu).
• Pre tímakov bola práca v Kvapôčkach školou manažmentu a silnou školou tímovej spolupráce, ktorá ich, podľa ich slov, ovplyvnila na celý život.
• Fakt, že intenzívna práca môže spájať, sme dokázali tým, že z tímakov z tohto obdobia vzniklo niekoľko partnerstiev, ktoré časom vyústili do manželstva (Daniel a Renátka Matejovci, Vlado a Hanka Matejovci, Ivan a Lenka Šillerovci, Jozef a Katka Luptákovci).
• Na práci tímu Kvapôčiek sa podieľali a deti ovplyvňovali významné osobnosti slovenskej hudobnej scény Daniel Matej, Jozef Lupták a Ivan Šiller.

Hodnoty a vzťah s Bohom

Príbeh - Čo mi dali Kvapôčky (Slávko Krupa, Kvapôčka) 0% played

Príbeh - Letný pobyt Mojmírovce (Katka Luptáková, tímačka) 0% played

Deti v Kvapôčkach v tom čase pochádzali z rodín z prostredia Cirkvi bratskej na Cukrovej 4. Od svojich rodičov aj z besiedky mali veľa informácií, poznali biblické príbehy, cirkevné tradície, vedeli o očakávaniach na vzorný spôsob života, ktorý mal byť svedectvom pre nepriateľské okolie, o Božej existencii a moci. V tomto prostredí som aj ja videl svoju úlohu v tom, aby som viedol deti k porozumeniu, že Boh túži mať osobný vzťah s každým jedným z nás aj s každým dieťaťom - a že to, čo ovládame ako teóriu, sa má reálne ukázať v našom každodennom živote a rozhodnutiach. S týmto presvedčením sme všetci vytvárali:

• Celoročné programy - kde sme na úvodoch nácvikov otvárali otázky a snažili sa motivovať deti k aplikáciám pre náš praktický život.
• Biblické skupiny - konali sa v užšom kruhu detí, mimo času nácvikov a mimo Cukrovej. Tu boli vytvorené lepšie podmienky na rozhovory o osobných témach, ktorými deti žili, a o otázkach, ktoré si kládli.
• Modlitebné programy - napríklad cez letné prázdniny, keď sa hľadal dirigent, mali deti pripravený program, za čo sa majú denne modliť v oblasti budúcnosti Kvapôčiek.
• Na letných pobytoch - používali sme rôzne formy na podporu hľadania a rozmýšľania u detí. Bol to tzv. vážny program, ako napríklad na mimoriadnom pobyte v Mojmírovciach v r.1991 s programom o Vďačnosti ako o životnom postoji. Prežili sme priam hmatateľne Božie požehnanie a Božiu prítomnosť, keď sa podarilo vytvoriť takú priateľskú atmosféru medzi tímom a deťmi, ktorá vyústila do spontánnych modlitieb detí. Svoje rozhodnutie patriť Pánu Ježišovi v modlitbách vyjadrilo viacero chlapcov a dievčat. Tieto vzťahy s deťmi pokračovali počas ďalšieho školského roka v skupinách s Katkou Číčelovou a Vladom Matejom.
  Ďalšími táborovými tradíciami sa stali: Eliášov vrch (tradičné koncotáborové modlitebné stíšenia v skupinkách, z ktorých sa v neskorších obdobiach vyvinula Ohňová cesta) a Domček pokoja (oddelené miesto na budovanie vzťahov, kam sa chodili deti alebo deti s tímakmi rozprávať o osobných a vzťahových otázkach).

Čo môžu dať Kvapôčky deťom, ktoré sa zo dňa na deň ocitli v krajine s množstvom nových príležitostí?

Príbeh - O slobode (Jozef Lupták, dirigent) 0% played

17. novembra 1989 sa začala Zamatová revolúcia. Všetci sme sa stali svedkami pádu totalitného komunistického režimu, ktorého oficiálnou doktrínou bol ateizmus a ktorý si dal za cieľ zničiť kresťanstvo ako škodlivú ideológiu. Kresťania boli považovaní za ľudí druhej kategórie. Cirkev bola trpenou štruktúrou, ktorú sa štát snažil držať v maximálnej miere pod kontrolou (Zákon o dozore štátu nad cirkvami). Jej činnosť obmedzoval na minimálnu mieru a vykázal ju do priestorov kostolov. Kvapôčky ako súčasť cirkevnej práce tieto obmedzenia pociťovali tiež. Letné pobyty boli chápané ako nežiadúce ovplyvňovanie mladej generácie a presahujúce rámec povolených akcií. Koncerty mimo kostolov neprichádzali do úvahy. Oficiálne vydanie hudobných nahrávok sa nepovoľovalo. Cirkev bola izolovaná a uzavretá do svojho vlastného sveta, ktorý však bol paradoxne vnútorne slobodný. Toto všetky sa zmenilo v priebehu Novembra 1989. Dozor štátu nad cirkvami bol zrušený. Samozrejme, aj Kvapôčky to pocítili. Cirkev zrazu stála pred otvorenými bránami a deti dostali príležitosti, o ktorých sa im predtým ani nesnívalo. Kvapôčky prestali byť jedinou alternatívou pozitívnej deviácie, deti zrazu dostali možnosť zapojiť sa do množstva nových aktivít. Otvorili sa im možnosti cestovať a študovať v zahraničí, či už bližšom, ako je Rakúsko, ale aj v celej Európe. Pred Kvapôčkami stála zásadná otázka: Čo je to, čo Kvapôčky dávajú deťom, čo nemôžu dostať nikde inde, aj keď sa ocitli v krajine s množstvom nových príležitostí?

Rozpráva Mária Machajdíková

Projekty, ktoré stáli za to

Príbeh - Zájazd do Chorvátska (Lenka Šillerová, dirigentka) 0% played

Čo bolo najvýraznejším projektom tohto obdobia? Určite zájazd do Chorvátska v apríli 1997. Nápad ísť spievať do zahraničia bol od samotných detí, výsledok ankety, ktorú sme robili. Najprv sme uvažovali o krajinách ako Švajčiarsko, Nemecko. Alan Bussard nás však motivoval ísť do vojnou zničenej krajiny. Inšpiráciou bola aj osobná skúsenosť Katky Číčelovej/Luptákovej, ktorá rok pomáhala ako koordinátorka humanitárnej pomoci v Zagrebe. Bol to skutočne silný zážitok navštíviť krajinu, ktorá mala stále viditeľné stopy po viacročnej vojne.

V nasledujúcom školskom roku 1997/98 sme si pripomínali 30. výročie vzniku Kvapôčiek. Celý rok sme pátrali po minulosti Kvapôčiek a spoločne sme to oslávili Veľkým lejakom, prvým veľkým stretnutím starých aj súčasných Kvapôčiek.

Spomínam si na veľký zájazd s názvom „Ohromné maličkosti“, zaviedol nás na jar 2000 do Prešova a Michaloviec. Program bol inšpirovaný poviedkou G.K. Chestertona a viedol nás k údivu nad obyčajnými drobnosťami v živote. Symbolicky tento zájazd uzavrel obdobie dirigovania Lenky Bálintovej. Oficiálne sme sa s touto dlhoročnou Kvapôčkou, tímačkou a dirigentkou rozlúčili na koncerte v Bratislave, kde odovzdala dirigentskú paličku Danielovi Nagajovi.

Repertoár

Prímluvný spev 0% played

Pieseň vypovie 0% played

Maranatha 0% played

Every time I feel the spirit 0% played

Orion (Dale Garratt/Jana Nagajová) 0% played

Úplne na začiatku tohto obdobia sme si vyskúšali muzikál. Spoločne s besiedkou sme pripravili Vianočný program. Inak sa v repertoári z tohto obdobia objavili aj staršie piesne z repertoáru Milice Kailingovej alebo Jozefa Luptáka (Boh mi z duše učinil, Mier na zemi, Prímluvný spev, Pieseň vypovie...). Vyskúšali sme aj skladbu Ivana Valentu Maranatha. Medzi stálice, ktoré si získali srdcia detí, patrili spirituály a z nich vynikali najmä Every time I feel the spirit a Gospel train. Nesmiem zabudnúť, že prvá skladba, ktorú do repertoáru priniesol nádejný dirigent Daniel Nagaj, bol Orion (Dale Garratt/Jana Nagajová).

Hudba a služba

Príbeh - Ako sme sa (na)učili spievať (Mária Machajdíková, tímačka) 0% played

Snažili sme sa pravidelne spievať na bohoslužbách. Podieľali sme na viacerých sviatočných (Vianoce, Veľká noc). Väčšie koncerty a zájazdy sa nám nedarilo urobiť každý rok. Niečo celkom nové však bolo, že sme svojím vystúpením podporili občianske združenie Návrat na charitatívnom koncerte. Jedenkrát sme aj nahrávali do rozhlasu ako súčasť náboženského vysielania. V školskom roku 1999/2000 sme sa rozhodli, že dôraz na službu spevom by sme mali potvrdiť pravidelnou službou na bohoslužbách a každoročným zájazdom.

Vzťahy a komunita

Čo bolo také charakteristické aj pre obdobie týchto piatich rokov? Prežili si to viaceré tímy: jedna silná generácia v tíme končí, ostávajú niektorí, príde kríza s otázkami, či to má ešte zmysel, a nakoniec s Božou pomocou sa sformuje nová silná skupina ľudí. O tomto boli tieto roky. Kontinuitu s predchádzajúcim obdobím niesli Milenka Uhlíková, Lenka, Lydka aj ja. Pestrosť ľudí v tíme, krátke pôsobenie, rôzne očakávania, mladší a starší, to všetko boli výzvy vo vzťahoch v tíme. Z jednoliatej „partie” sme si museli hľadať k sebe cesty. A myslím, že sa nám to podarilo - z tímakov, ktorí pôsobili v tomto období, boli alebo neskôr vznikli 3 páry (D+T, M+Š, L+I). :-)

Vo vzťahoch s deťmi sme sa snažili vytvoriť priestor, aby sme sa mohli spoznávať aj záľuby a to, čo nás baví. Celý jeden školský rok postupne každá Kvapôčka ostatným predstavila, čomu sa venuje a čo ju zaujíma. Na bližšie rozhovory slúžili vždy dobre overené skupinky detí. Letné pobyty, výlety a zájazdy boli prirodzeným priestorom, kde sa mohli naše vzťahy ešte viac posilniť.

V septembri 1999 sme prvýkrát zaviedli rituál prijímania nových Kvapôčiek. Prvými deťmi, ktoré boli takto privítané v Kvapôčkach, boli Mária Kerekrétyová/Moravská, Jano Bán, Debora Trebulová a Maťo Koller. Kristína zložila túto veršovačku:
„Vitaj nová tvár, prijmi od nás dar, už si jednou z nás, o jednu Kvapôčku viac, aj o jeden hlas.”

Hodnoty a vzťah s Bohom

Zmeny a neistoty v tíme či na dirigentskom poste, ktoré poznačili toto obdobie, priniesli pre Kvapôčky asi dve dôležité veci.

Prvou z nich bola skúsenosť relatívne dlhého obdobia bez dirigenta, podčiarknutá množstvom negatívnych odpovedí oslovených uchádzačov na tento post. Išlo o jeseň 1998, keď po letnom pobyte na Novom Svete odišla z tímu väčšina ľudí a ostali len 3 ženy - Milenka, Kristína a ja. Spoločne sme tento čas bez dirigenta a dostatku ochotných ľudí niesli s deťmi na modlitbách - aj predchádzajúce roky sme zvykli pred významnými udalosťami pripravovať modlitebný zoznam. Naše modlitby boli vypočuté a v priebehu troch mesiacov sa k nám pridali traja noví ľudia - Daňa Rusnoková, Števo Machajdík a Daniel Nagaj. Od jesene 1999 sa pridal aj Lukáš Uhlík, a tak sa vytvoril základ tímu, ktorého svetlé zajtrajšky ešte len čakali po roku 2000. :-)

Druhá skúsenosť, ktorú sme počas týchto rokov nadobudli, sa týkala spôsobu, ako hovoriť deťom o vzťahu s Bohom. Od rozprávania biblických príbehov (program školského roku 1995/6 postavený na detských postavách v Biblii - Miriam, dievčatko u Námana Sýrskeho, Samuel, Dávid) a hľadania prienikov so svetom našich detí, sme sa posunuli k otázkam, ktoré deti riešili v bežnom živote a hľadali sme na ne odpovede v Biblii (letné pobyty s témami - Chcem žiť čisto, Hrať fér, Kde som na svojej ceste? Ako sa Boh zjavuje cezo mňa – ako ma vidí okolie, Boh a ja).

Ako skutočne zaujať deti?

Táto otázka zrejme trápila viaceré tímy. V období po revolúcii sa začali vytvárať možnosti aj inak tráviť svoj čas s kamarátmi, pred ktorými sa nemuseli obávať, že sa prerieknu, že boli v nedeľu v kostole… Prečo by teda mali každú sobotu vstávať načas na nácvik? Prečo je potrebné nemať veľa absencií? Čo je to zodpovednosť a záväzok voči spoločnej práci a jeden voči druhému?

Veľa sme sa rozprávali o tom, ako hovoriť s deťmi o hodnotách, ktoré kresťanstvo reprezentuje. Keďže začali do Kvapôčiek prichádzali prvé deti, ktoré neboli z prostredia Cukrovej (spolužiaci a kamaráti), niektoré „samozrejmosti” sa museli nanovo prežiť a vysvetliť.

Rozpráva Kristína Uhlíková

Projekty, ktoré stáli za to

Nahrávanie CD Autobusy plné vody v roku 2003 bola makačka a výzva pre nás všetkých. Vďaka kamarátstvu so Zorou Jaurovou sme mali príležitosť nahrávať Námornícku spolu s Jankom Kuricom. Absolvovali sme menšie aj väčšie zájazdy so snahou stretnúť sa a robiť niečo spolu s miestnymi deťmi alebo speváckym zborom. Tajov a Banská Bystrica, Stará Turá a Žilina (s programom Veterné mlyny). V Dudinciach, Leviciach a Nesvadoch sme boli s programom Ohromné maličkosti a po nahrávaní sme išli na zájazd do Bardejova s Autobusmi plnými vody. Novým zážitkom pre nás bol spoločný koncert so spevokolom Úsmev u Saleziánov na Miletičovej (ku Dňu matiek).

Repertoár

Náš Bože v láske úžasný 0% played

Hava nagila 0% played

Oh, Freedom 0% played

Velký vůz 0% played

Ako tichý dážď 0% played

Svítí slunce 0% played

Kdyby (V. Redl) 0% played

V období rokov 2000 – 2005 sme mali v repertoári asi 60 piesní. Boli to piesne rôznych štýlov, vidieť to aj na CD Autobusy plné vody. Od starej madrigalovej hudby Adama Michnu z Otradovic (Náš Bože v láske úžasný), cez hudbu súčasných slovenských a českých skladateľov ako Peter Zagar (Laudate Dominum), Petr Eben (Prší, kapky se vrší), ale aj pieseň vytvorenú spolu s Danielom Matejom (Prší či neprší). Do repertoáru pribudlo viacero židovských, resp. klezmer piesní (Haši vénu, Hava nagila, Hinematov, Mazel tov, Šnirele perele aj Hatikva), tradicionály a spirituály (Ride the Chariot, Oh, Freedom, God is love, Velký vůz, De gospel train, Mlýny), viacero piesní s textami Janky Nagajovej (Ako tichý dážď) a ku koncu tohto obdobia začala texty pre Kvapôčky písať aj Kristína Uhlíková (Záhady). Dôležitými piesňami boli tiež Orion, Daniel či Rausove Šedé město a Svítí slunce. Repertoár obohatili piesne ako Námornícka (Vidiek), Beskydy (Buty), Autobusy přijíždejí (Spirituál kvintet), Kdyby (V. Redl) či Vlaštovko leť (J. Nohavica), ktoré nie sú explicitne kresťanské.

Hudba a služba

Príbeh - Nahraditeľný dirigent 0% played

V tomto období sme si opätovne ujasnili, že spev a hudobné vyjadrenie je v Kvapôčkach darom či službou – Pánu Bohu a iným ľuďom. Bez tohto rozmeru by Kvapôčky strácali jeden zo svojich kľúčových atribútov – skutočnosť, že tu nie sme sami pre seba, ale aj pre iných a že naša námaha prináša ovocie v podobe vystúpení a koncertov.

Dohodli sme sa, že každý rok pripravíme aspoň jeden veľký koncert či zájazd a pravidelne sa budeme zapájať do oslavy Pána Boha na bohoslužbách na Cukrovej alebo v Betánii. Vnímali sme, že takáto hodnotová formácia detí má zároveň silný motivačný vplyv na naše každotýždenné stretnutia – veď na čo by bol náš spev, ak by sme ním nikoho nenadchli, neupokojili, neinšpirovali?

Pri výbere piesní sme sa snažili vyvažovať náročnejšie a menej obľúbené piesne takými, ktoré sa deťom páčili. Začali sme tiež spievať piesne, ktoré neboli prvoplánovo kresťanské.

V tomto období sme sa rozhodli z koncertov vytvoriť vystúpenia, kde boli piesne súčasťou širšej idey. Toto pásmo zahŕňalo rozhovory s deťmi, fotoprezentácie, čítanie príbehov či krátke divadelné vstupy. Takto vznikli koncertné programy Ohromné maličkosti (podľa príbehu G. K. Chestertona) a Veterné mlyny.

Ku koncu prvého obdobia Daniela Nagaja ako dirigenta sme vnímali, že deti majú dobrý zvuk a my potrebujeme novú výzvu, v ktorej by Daniel zúročil roky svojej práce s deťmi. Touto výzvou sa stalo nahrávanie nášho prvého CD s názvom Autobusy plné vody. Školský rok 2002/2003 sme strávili prípravou na nahrávanie a fundraisingom. Nahrávanie sa uskutočnilo v Štúdiu 12 na Jakubovom námestí.

Vzťahy a komunita

V tomto období sme v tíme pociťovali potrebu jednoduchým spôsobom vyjadriť, čo chápeme ako esenciu Kvapôčiek, to záhadné čosi, bez čoho by Kvapôčky neboli Kvapôčkami. Števo Machajdík ako hlavný ideový stratég vniesol do našich diskusií peckovský model komunity (podľa kníh M. Scotta Pecka), o ktorom sme sa veľa rozprávali.

Príbeh - Celým srdcom (Marta Horňáková, dirigent) 0% played

Príbeh - Tri zázraky (Kristína Uhlíková, tímak) 0% played

Uvedomovali sme si, že naša zodpovednosť za komunitu spočíva nielen vo vytváraní osobných vzťahov s deťmi, ale aj v žití hodnôt a v kvalite našej práce. Zároveň sme vnímali, že tím a deti sa navzájom zrkadlia. Preto sme intenzívne investovali do našich vzťahov, čo sčasti zachytáva láskavý humor výrokov z našich tímových stretnutí.

Naša tímová spolupráca sa riadila podľa jednoduchej števovskej zásady: „Ak to neurobíš ty, bude to musieť urobiť niekto iný.“ Súčasne sme sa dohodli na princípe odovzdávania štafety, ktorý mal veľmi jasný praktický dôsledok – ak chcel niekto odísť z tímu, musel to dať vedieť minimálne pol roka dopredu a podieľať sa na hľadaní človeka, ktorý by ho nahradil.

Náš tím sa stretával spočiatku v dnes už legendárnom byte mojich rodičov na Lermontovovej 2, no neskôr sme väčšinou „tímovali“ u Machajdíkov na Romanovej.

Na základe našich diskusií vznikol v školskom roku 2000/2001 povestný kvapôčkovský kruh „komunita > práca > vzťahy > hodnoty > komunita“, ktorý sme o rok neskôr využili ako základnú štruktúru pre našu webstránku (2001/2002 ešte na www.kvapocky.host.sk).

Na stretnutiach s deťmi počas roka sme sa rozhodli posilňovať komunitu rôznymi spôsobmi – napríklad cez zdanlivo drobné rituály ako zapaľovanie a zhasínanie sviečky na začiatku a na konci každého sobotného stretnutia, čo symbolizovalo Božiu prítomnosť medzi nami. Zapálenie i zhasnutie sviečky sa muselo odohrávať v úplnom tichu, čo bola niekedy poriadna výzva.

Robili sme však aj väčšie „komunitotvorné“ aktivity ako otvorené rozhovory s deťmi (s príslovečným názvom „komunita“). Alebo sme v jednom školskom roku hrali hru Quempatia, ktorá spočívala v tom, že všetky deti mali priniesť svoju asociatívnu odpoveď k slovu, kde jestvovala škála možností (napr. farba, deň v týždni, člen tímu a pod.). Najviac bodov vždy získal ten, kto sa na svojej odpovedi zhodol s najväčším počtom iných účastníkov hry.

Príhovor k začiatku školského roka 2003 0% played

Výnimočné projekty a príbehy (Lukáš Uhlík, tímak) 0% played

Väčšina stretnutí mala nácvikovú, hrovú a vážnu časť. Z hodinového stretnutia sme spravili dve hodiny (od 9:00 do 11:00), aby sme mohli všetko dobre stihnúť.

Vyvrcholením nášho úsilia o budovanie komunity boli letné pobyty. V tomto období sme usúdili, že potrebujeme spolu tráviť viac spoločného času, preto sme predĺžili ich trvanie na dva týždne. Zároveň sme sa rozhodli pre táborenie v stanoch, čo nás postupne priviedlo k organizovaniu pobytov u našich českých susedov, ktorí majú v tomto smere vo všeobecnosti vhodnejšie podmienky.

Na pobytoch sme vytvárali komunitného ducha nielen formálnymi či neformálnymi aktivitami, ale aj cez táborové spevníky a zošity. V tomto období tiež vznikol záverečný pobytový rituál ohňovej cesty. Kráčali sme tmavou krajinou od ohňa k ohňu a pri každom z nich nás čakalo krátke modlitebné zastavenie. Pri poslednom ohni sme sa zastavili, zadívali sme sa na prvý oheň budúcej ohňovej cesty a rozlúčili sme sa s odchádzajúcimi deťmi i tímakmi spievaním ich obľúbenej piesne. Počas piesne im ostatné deti vkladali do sklenej dózy kamienky, ktoré boli symbolickou pamiatkou na naše spoločné putovanie.

Ku koncu tohto obdobia sa záujem o Kvapôčky zvýšil na hranicu našej kapacity – v Kvapôčkach bolo koncom roku 2005 43 detí.

Hodnoty a vzťah s Bohom

V tomto období sme si ako tím zadefinovali kľúčové hodnoty, ktoré chceme v Kvapôčkach rozvíjať. Boli to sloboda a otvorenosť, disciplína a sebadisciplína, pravda a hovorenie pravdy, pracovitosť a hľadanie kvality, Biblia ako zdroj pravdy a múdrosti, ochota meniť sa, tvorivosť a nekonzumný prístup k životu.

K nim sme sa pri rôznych príležitostiach vracali na tzv. vážnych programoch počas roka aj na letných pobytoch. O každej téme, ktorú sme chceli sprostredkovať deťom, sme sa najprv veľa rozprávali na stretnutiach tímu a definovali sme si vlastné otázky, zápasy a pochybnosti. Potom sme sa na ne zadívali z detskej perspektívy a premýšľali sme nielen nad tým, čo chceme deťom povedať, ale aj nad tým, čo potrebujú počuť.

Naše tímové stretnutia sme často začínali krátkou biblickou úvahou a modlitbou. Nejaký čas sme si spolu čítali napríklad Jakubovu epištolu.

Pri rozhovoroch s deťmi o Bohu sme vychádzali z predpokladu, že deti prirodzeným spôsobom veria v Boha – väčšina našich detí (ako aj väčšina členov tímu) pochádzala z kresťanských rodín a nepociťovali sme preto potrebu presviedčať ich o Božej existencii. Nevytvárali sme ani zámerne príležitosti na ich konverziu. Snažili sme sa ich viesť od poznávania seba cez poznávanie druhých ľudí k poznávaniu Boha a po celý čas sme kládli dôraz na hodnotové rozlišovanie medzi dobrom a zlom. Tak vznikol baumanovský program „Štyria jazdci apokalypsy“ či letné programy „Nie je jedno, ako prežijem svoj život“, „Čo sa deje v mojej hlave“ a „Zlo v nás a okolo nás“.

Na letných pobytoch boli okrem práce v menších skupinách jedným z kľúčových prvkov budovania vzťahu s Bohom nedeľné bohoslužby.

Ako vzniká komunita?

V tomto období Kvapôčky intenzívne riešili svoju identitu a víziu vo vzťahu k cirkvi i k okolitému svetu (v týchto rokoch sa napríklad začali medzi deťmi vo väčšej miere objavovať spolužiaci, ktorí nepochádzali z prostredia CB Cukrová).

V školskom roku 2002/2003 sme vstúpili do (verejného) virtuálneho priestoru prostredníctvom webstránky kvapocky.cbba.sk a pri tej príležitosti sme sa snažili vložiť do slov to, o čom sme dovtedy viedli dlhé diskusie: pôsobíme na pôde cirkvi, ale nie sme jednou z klasických cirkevných aktivít ako besiedka či dorast. Nie sme ani zábavný krúžok, ktorý si dieťa vyberá na základe svojich záujmov. Sme viac ako spevácky zbor. Čo teda najlepšie vystihuje našu podstatu? Je vhodnejšie slovo komunita alebo spoločenstvo (z tohto obdobia pochádza bájny výrok môjho brata Lukáša „Kvapôčkovské členstvo, to je spoločenstvo“)? Aké hodnoty považujeme za najdôležitejšie?

Tomuto procesu dodával príslovečný drajv najmä Štefan Machajdík. Pod jeho vedením sme napokon naše uvažovanie v školskom roku 2001/2002 zhmotnili do „kvapôčkovského kruhu“ – komunity, ktorá je postavená na tom, že spolu robíme niečo pre druhých (práca). Počas toho medzi nami vznikajú vzťahy, v ktorých žijeme naše hodnoty. Takto sa kruh roztáča a každým roztočením sa komunita posilňuje. Bližšie to vysvetľuje dokument s názvom Kvapôčky v kocke.

Rozpráva Jano Machajdík

Projekty, ktoré stáli za to

Prší či neprší 0% played

Let 0% played

Stonožka 0% played

• Zájazd do Prahy - Ohromné maličkosti (2006)
• Vianočné programy (2005, 2006, 2007/8?)
• Vznik Odkvapu (2005/6) a Mráčikov (2006/7)

Kvapôčky svojou veľkosťou a vhodnými okolnosťami dokázali odvážne odštartovať “prípravku” pre mladšie deti - Mráčiky. Zo skupiny viacerých najstarších a odchádzajúcich Kvapôčiek a ich kamarátov sa zase vyformovala skupina Odkvap, ktorá si vybudovala vlastnú klubovňu v podzemí CZŠ Narnia.

• Koncert vo Walese (2006)

V spolupráci s Jozefom Luptákom a Ebenom Ezerom sme uskutočnili zájazd do Walesu a spievali sme v St David's Cathedral. Pre všetkých zúčastnených to bol výnimočný a aj dobrodružný zážitok.

• Nahrávanie pesničky pre Vidiek (2006)
• Ako Kvapôčky putovali - 40. výročie (2008)

Pripravili sme stretnutie k príležitosti 40. výročia vzniku Kvapôčiek a využili sme ho ako príležitosť na spomienky, debaty o aktuálnych témach v práci s deťmi a spoločným spievaním na bohoslužbách.

• Nahrávanie LIVE CD Prší či neprší (2008)

Pri príležitosti 40. výročia sme na Cukrovej pripravili koncert, ktorý sme zaznamenali ako live nahrávku a vydali ako CD s fotomotívom a inšpiráciou z Walesu.

Repertoár

Repertoár naviazal na predchádzajúce obdobie pestrého výberu piesní od spirituálov po hebrejské piesne, snažili sme sa pridať aj staršie piesne z predchádzajúcich období a tiež priniesť úplne aktuálne a súčasné piesne a hudobné prístupy. Zároveň sme hľadali nový balans medzi zastúpením času a foriem, ktorými sa venujeme hudbe a ktorý na nácviku venujeme ostatným programom a hrám. Pridali sme aj náročné originále inštrumentácie Petra Ebena, alebo skladby Petra Zagara pri ktorých hrali Kvapôčkovské deti spolu s profesionálmi. Výnimočné boli aj Vianočné programy, kam sme sa snažili priniesť nové prvky - napríklad tanec. Využívali sme aj prvky minimal music.

Piesne oživené zo starších období: Pieseň vypovie, Čo je lepšie na tom svete, God is love,Orchester, Do tichej noci, Ej už nikde snehu niet,Ride the chariot,Quem pastores

Piesne na ktoré sme plynulo naviazali: Záhady (D.Raus/K.Uhlíková), Zem, nebesia slávia (E.Budry/prel. V.Betina), Simantov (židovský tradicionál), Šnirele perele (židovský tradicionál), Swing Low (černošský spirituál), Čiribim (židovský tradicionál)

Úplne nové piesne: Now is the month of maying, Da pacem domine, Ding dong bell, Oh when the saints, Prší či neprší (D.Matej/K.Uhlíková), Let (bolívijský tradicionál/D.Pastirčák), Prší (P.Eben/V.Fischer), Raketa (P.Eben/V.Fischer), Stonožka (P.Eben/V.Fischer), Lakování (P.Eben/V.Fischer), Motory (P.Eben/V.Fischer), Dum de dum (Hallo Django) (juhoamerický tradicionál), Truvérská mše - Vstup (P.Zagar/Z.Lomová), Psalm 116 (P.Zagar/Biblia), I Wonder As I Wander (americký tradicionál/J.J.Niles), Alleluja (africký tradicionál), Cesta (francúzsky tradicionál/K.Uhlíková)

Zážitok hudby (Ivan šiller, dirigent) 0% played

Hudba a služba

V tomto období sme sa venovali intenzívne rôznym hudobným projektom(Wales, Live CD, zájazd do Prahy) a radi sme využívali aj príležitosti krátkych sprievodných vystúpení na rôznych zmysluplných podujatiach (krst knihy, nahrávanie s Vidiekom, každoročné Vianočné programy, spievanie pre Narniu, Sociu, návštevu z Betánie z Nemecka a mnohé iné ). Ivan Šiller priniesol do pestrého repertoáru piesní ďalšie neprebádané zákutia a okrem piesní s kresťanskou tematikou sme objavovali aj detsky radostné skladby od skladateľa Petra Ebena. Často naše vystúpenia spestrili rôzni profesionálni hudobníci, ktorý naše skladby dopĺňali aj(v Kvapôčkach) menej tradičnými nástrojmi. Do hudobných aranžmánov sa zapájali aj mnohé deti. Hudba, radosť z nej a služba spevom bola aj v tomto období viditeľným základným kameňom Kvapôčiek. Odštartovali sme aj pravidelné ročné víkendové hudobné sústredenia.

Vzťahy a komunita

V tomto období sme zažili ako silný komunitný a spájajúci zážitok letný pobyt na Šelmberku, výnimočný okrem iného aj tým, že sme počas neho cvičili piesne na zájazd do Walesu a samotný koncert vo Walese sa stal hlavným symbolom úspešného spoločného hudobného dobrodružstva. V týchto rokoch nastalo aj niekoľko výrazných zmien v zložení teamu Kvapôčiek. Staršia časť teamu odišla, čo prinieslo momenty neistoty a samozrejme aj zmeny v programoch a štýle nácvikov. Napriek tomu, že to nebolo vždy jednoduché a niekedy sme mali my aj deti očakávania, že Kvapôčky budú pokračovať v rovnakých programoch a rovnakým spôsobom naďalej, postupne sme si našli porozumenie a nové a hlbšie vzťahy. Novými vzťahy budujúcimi udalosťami sa stali aj pravidelné každoročné sústredenia. Letný pobyt v Podsuchej bol kratší a citeľne iný v porovnaní s predchádzajúcimi a odzrkadľoval už vlastnú tvár novej zostavy teamu. Odzrkadlením nášho života hudbou bolo aj to, že najsilnejším momentom a vyvrcholením tábora bola pre mnohých Harfa v Tureckom zajatí. Zažívali sme mnoho skvelých „drobností“, ako napríklad pred aj ponácvikové masové ping-pongové kolotoče a iné šantenia, kedy nám proste bolo spolu dobre a užívali sme si spoločné hry.

Hodnoty a vzťah s Bohom

Rôznymi programami sme sa snažili počas roka aj letných pobytov upriamovať našu pozornosť na veci, ktoré nás presahujú. Niekedy sme hľadali Ohromné maličkosti, inokedy sme premýšľali nad cestou životom: Akú Cestu si volím? Cestu múdreho, alebo bláznivého? (1. žalm) Premýšľali sme aj nad Zrkadlením, spoznávaním seba, pána Boha a nad mužom, ktorý sa pozrel do zrkadla, ale potom zabudol na svoju tvár. Ako sa z poslucháčov stať činiteľmi Božieho slova? (list Jakuba 1:22-25). Veľmi dôležitou súčasťou bola aj príprava na 40. výročie vzniku Kvapôčiek, kedy sme sa spolu s deťmi stretávali s dirigentami a teamakmi z rôznych období spolu na nácvikoch či po skupinách u nich doma v obývačkách. V týchto Studničkách osvieženia sme hľadali svoje korene, ich príbehy a možné poučenia, či odkazy, ktoré stojí za to si pamätať. Samotné 40. výročie sa nieslo v duchu vďačnosti za všetko požehnanie, ktoré sme v mnohých generáciach mohli v Kvapôčkach prijať.

Ako nájsť vlastnú tvár pri pokračovaní vo veľkej Ceste?

Okrem vyformovania Mráčikov a Odkvapu odišla staršia časť teamu a mladšia zostava si začínala hľadať svoju vlastnú cestu. Jednou z reakcii na rozrastajúcu sa komplikovanosť aj početnosť Kvapôčkovských projektov sa tomto období vyformoval na prechodný čas aj takzvaný „TT“ čo niektorí prekladali ako „Terapeutický Team“ a iní zase „Top Team“. Skladal sa z vedúceho a dirigenta Mráčikov, Kvapôčiek, Odkvapu a Mareka Roháčka. V samotných Kvapôčkach si nová zostava teamu hľadala v nových roliach ukotvenia vzťahov s deťmi a medzi sebou. Cítili sme, že potrebujeme hektiku rozbehnutých projektov na chvíľu zastaviť a oneskorili sme začiatok Kvapôčiek o niekoľko mesiacov. V tomto Sabatikálovom čase nás sprevádzal Marek Roháček, uskutočnili sme aj výlet na samotu na Kysuciach. Mnohí z nás prežívali zlomové, alebo náročné obdobia svojho života, či už spojené so školami, zdravím, alebo vzťahmi. Kombinácia samoty, zdieľania, premýšľania, počúvania a hudby nám pomohla postaviť sa a na vlastných nohách pokračovať ďalej Cestou Kvapôčiek, ktorou kráčali pred nami už mnohí a predsa je pre každú zostavu teamu tak iná. Popri veľkých projektoch a 40. výročí Kvapôčiek bolo niekedy veľmi náročné porozumieť si, nájsť spoločnú reč, či zvládnuť svoje vlastné očakávania. Napriek týmto ťažkostiam si mnohí spomíname na toto obdobie ako na jedno z najintenzívnejších, kedy sme zažili mnoho dobrého a mnoho požehnania.

Rozpráva Daniel Nagaj

Labyrint sveta 0% played

Kol haolam kulo 0% played

De noche 0% played

Joshua 0% played

Glória 0% played

Grajmy Panu 0% played

Cinkillinki 0% played

Tebe, ó, všemohúci 0% played

Projekty, ktoré stáli za to

Hudobne som sa najviac tešil zo zájazdov, kde sme nielen zaspievali výborné koncerty, ale podarilo sa nám na chvíľu aj stretnúť domácich. Bol pre mňa vždy zážitok, keď nás veľmi radostne prijali a spolu sme tam chvíľu žili - robili hudbu, hrali a smiali sa. Bardejov, Levice, Náchod aj Litomyšl sú pre mňa nezabudnuteľné. Intenzita nasadenia robí svoje. No a asi najvyššia bola pre mňa v marci 2018, keď sme po desiatich rokoch od posledného veľkého projektu nahrávali CD Labyrint sveta.

Ako tím aj deti sme si siahli na hranice našich možností. No zažili sme spolu silu spoločnej práce a radosti z výsledku. Inšpiráciou nám boli piesne Labyrint sveta (neskráti cestu to, čo zdá sa skratkou), ale aj hebrejská Kol haolam kulo (celý šíry svet je veľmi úzky most). Niekedy je správna cesta jasná, ale spraviť rozhodnutie vydať sa na ňu chce veľa odvahy. Niekedy je život zase úplný labyrint, v ktorom si nevieme vybrať správnu cestu.

Repertoár

Pod mojou taktovkou to bola vždy všehochuť rôznych štýlov - od vážnej hudby a Taizé po spirituály, africké ľudovky, folk a klezmer. Oživili sme piesne z dávnejších čias (Slavoj Krupa, Daniel Raus) a tešilo nás, že pre Kvapôčky v tomto čase vzniklo viacero nových piesní a textov od nám blízkych ľudí (Miriam Halamičková, Anina Camara, Daniel Nagaj, Daniel Pastirčák, Jana Nagajová). Spievali sme napríklad: Zpívejte Hospodinu píseň novou (A. Dvořák), De noche (Taizé), Joshua (spirituál), Ayangena (juhoafrická - zulu), Had (S. Karásek), Glória (K. Kryl), Grajmy Panu (Z. Konieczny/J. Nagajová), Credo (S. Krupa), Šedé město (D. Raus), Cinkillinki (M. Halamičková/J. Skácel), Na dlani (M. Halamičková/J. Nagajová), Tebe, ó, všemohúci (František z Assisi/J. Nagajová/Kvapôčky), Proglas (D. Nagaj/D. Pastirčák), Anča, toč! (rytmická improvizácia).

Hudba a služba

Za posledných desať rokov pribudli k spievaniu na bohoslužbách, koncertom a zájazdom dva hudobné projekty, z ktorých je dnes už tradícia

Prvým bolo predvianočné koledovanie, ktorým sme nadviazali na to, čo už kedysi robili Kvapôčky na začiatku. Teším sa, že deti majú v malých medzigeneračných skupinkách príležitosť navštíviť starých ľudí u nich doma a rozdávať aj zažívať radosť zo spievania a Vianoc. Radi sa k nám v tom pridávajú aj ďalší kamaráti zo širšieho okruhu zboru na Cukrovej aj Kaplnky.

Druhým novým projektom boli hudobné workshopy. Robievame ich na zájazdoch pre deti aj dospelých, ktorých tam stretneme. Sú postavené na príbehu, interaktívne a improvizačné. Z publika sa tam pri rytmickej recitácii, vytváraní zvukov aj spievaní stávajú hudobníci, ktorí spolu s nami vytvárajú jedinečný zážitok. No a možno najviac si to užívam práve ja, keď určujem, kam hudba ďalej pôjde.

Koledovanie aj workshopy sú vo svojej podstate veľmi podobné. Snažíme sa cez hudbu vytvárať vzťahy, zísť zo stupienka a stretnúť ľudí, ktorí sa tešia, že spievame, a zažívať hudbu spolu s nimi. Výzvou pre nás zostáva zapájať sa takýmto spôsobom aj do bohoslužieb, pretože túžim, aby na nich deti viac vnímali svoju rolu ako súčasť celého spoločenstva, nielen ako vystúpenie.

Ako sme sa všetci skryli (Ema Mojžišová, Kvapôčka) 0% played

Dračie hlavy (Debora Trebulová, tímak) 0% played

Vzťahy a komunita

Každý rok si silnejšie uvedomujem, aké je dôležité posilňovať vzťahy medzi tímakmi a deťmi a pozývať ich k tomu, aby sa stali spoluvlastníkmi kvapôčkovského projektu.

V Kvapôčkach vždy vznikali silné priateľstvá. Na nácvikoch plných práce je však väčšinou málo času na ich reálne budovanie či už medzi deťmi, alebo s tímom. Preto sme hľadali iné formy. Veľa času sme trávili v menších skupinkách pri spoločných obedoch alebo tematických ponácvikových rozprávacích kluboch, na ktoré sme spolu piekli koláče (Janova kuchyňa dodnes nesie následky). Na pobytoch sme zas rozbehli tradíciu walkie-talkie: každé dieťa si vyberie jedného tímaka, s ktorým počas pobytu strávi hodinu v rozhovore alebo hre. Je vzácne, že viaceré naše vzťahy prerástli do osobného sprevádzania detí a pretrvali aj po ich odchode z Kvapôčiek.

Druhou túžbou bolo, aby Kvapôčky neboli len aktivita tímu dospelákov, ktorej sa deti s nadšením alebo frflaním zúčastňujú, ale ich vlastný projekt. Asi najviac sa to podarilo pri príprave koncertov. Pár mesiacov dopredu sme sa preto mimo nácvikov stretávali v menších skupinách, ktoré vyrábali výzdobu, písali a nacvičovali divadlo, animovali ilustrácie k piesňam a vymýšľali inštrumentálky.

Do ďalších rokov nám zostáva výzvou lepšie využiť neobyčajnú medzigeneračnosť Kvapôčiek. Rada by som videla, ako k odovzdávaniu „kvapôčkovstva” dochádza nielen medzi tímom a deťmi, ale viac aj medzi deťmi navzájom.

Hodnoty a vzťah s Bohom

Väčšina našich piesní hovorí o Bohu, svete a našom mieste v celom tom labyrinte v obrazoch a metaforách. Takto nám dávajú priestor na ich postupné objavovanie spolu s deťmi. Niekedy cez aktivity, inokedy cez rozhovory. Chceme, aby sme im porozumeli a našli si medzi nimi vyjadrenie svojho osobného vzťahu k Bohu, a zároveň, aby im kládli otázky. Odpovede na ne sme sa vydali hľadať dvoma zdanlivo protichodnými smermi - k osobným otázkam a prežívaniu detí aj k odskúšaným spoločným cestám.

Na jednej strane sme sa snažili priblížiť deťom a rozprávať o ich súčasných otázkach v rôznych, veku primeraných životných situáciách. Na pobytoch nám v tom pomáhala široká ponuka seminárov (skupiniek), ktoré si deti samy vyberali podľa témy, ktorá ich trápila (odpustenie, modlitba, inakosť). Zaujímavé na nich bolo aj to, že sa tam stretli rôzne deti s rovnakými otázkami s rôznymi vedúcimi. Vznikali tak často dobre spolupracujúce kombinácie detí, ktoré by sme my sami do jednej skupinky asi nezaradili. Tak, ako chceme, aby deti hľadali odpovede na otázky, ktoré ich naozaj trápia, aj my v tíme sa chceme meniť a ísť dopredu. Tímakov preto povzbudzujeme k tomu, aby si našli mentora, staršieho človeka, s ktorým rozprávajú o svojich výzvach.

Na druhej strane sme rozvíjali krátke rituály, pomocou ktorých sme si pripomínali Božiu prítomnosť a vysvetľovali základy viery. Už dlhý čas počas pobytov a sústredení mávame ranné stretnutia, kde spolu spievame a učíme sa tematický biblický text (márnotratný syn, blahoslavenstvá, 1.Kor.13). Pobytové bohoslužby zas spájajú osobné rozmýšľanie nad témou s jeho spoločným vyjadrením v piesňach, ktoré skupinky detí prinášajú ostatným. To sme sa snažili vniesť aj do bežnej soboty. Zapaľovanie sviečky, ktoré nám pripomína Božiu prítomnosť, sme rozšírili do úvodov na biblické texty viazané na beh cirkevného roku. Cieľom bolo deťom do biblického kontextu zarámovať odkiaľ vychádzame. Tímaci sa striedali pri vysvetľovaní týchto textov alebo piesní a často pridávali krátke osobné postrehy a príbehy.

Bývali sme zvyknutí, že deti majú na skupinkách o čom diskutovať, keďže majú aspoň základný prehľad v Biblii a pojmoch a konceptoch kresťanstva. To ale prestáva fungovať a ukazuje sa, že potrebujeme deťom pomôcť stavať samotný rámec, aby mali čo zotázňovať a rozumeli, odkiaľ vychádzajú hodnoty, o ktoré sa v Kvapôčkach dlhodobo snažíme.

Ako byť miestom pokoja a priateľstva v labyrinte uponáhľaného sveta?

Výzvou posledných rokov sa pre nás stala vyťaženosť a prepodnetovanosť našich detí. Chodia na náročnejšie školy, majú viac úloh a projektov, mnoho krúžkov. Viaceré bývajú mimo Bratislavy, a tak veľa cestujú. Dostali a videli toho v živote veľa a prešli si už mnohými zážitkovými programami. Vnímame ich únavu z toho všetkého – fyzickú aj psychickú. Kvapôčky to stavia pred otázku, ako byť pre tieto deti pridanou hodnotou, nielen ďalšou aktivitou, na ktorú treba vstávať a pracovať tam, alebo zábavným centrom, kam deti prídu ohodnotiť výkon tímakov. Hľadáme, ako byť aj naďalej miestom, kde sa deti a tím učia spoločne kráčať s Bohom v zodpovednosti a otvorenosti voči druhým ľuďom a celému svetu.

Radosť improvizácie (Daniel Nagaj, dirigent) 0% played

Zázrak vzťahu, dávania a krásy (Hanka Matejová, tímačka) 0% played

Naše aktivity sa preto za posledné roky začali pomaly uberať od prepracovaných efektných hier k iným typom programov. Stále sa hráme, ale snažíme sa, aby nám zostávalo viac času, energie a priestoru, kde sa vieme s deťmi stretnúť, porozprávať a osobne spoznať. Zisťujeme, že jednou z odpovedí na výzvy dnešných detí je naozaj blízky a individuálny vzťah. Chcú sa rozprávať, počúvať a byť počuté, cenia si náš čas. Sú rady, keď spolu pracujeme pri príprave koncertov, pečení, tvorení násteniek a posledné leto aj pri varení večerí na pobyte. Oceňujú, keď im ako jednotlivcom venujeme nerušenú pozornosť na walkie-talkie (spomínané v časti o komunite a vzťahoch), a často si vypýtajú druhé kolo. Pomáha im ísť do hĺbky, keď si môžu vybrať, o čom sa budú rozprávať na seminároch. Zvyknú si pýtať viac voľna, aby mohli v pokoji zastať a chvíľu sa nikam neponáhľať.

Je pre nás výzvou, aby sme dokázali zastať aj my ako tímaci. Ak si my sami v tomto rýchlom svete nenájdeme čas byť v pokoji, rozmýšľať a budovať vzťahy, len ťažko sa nám podarí taký priestor vytvoriť deťom.

Rozpráva Jakub Uhlík a Jana Kerekrétyová

Projekty, ktoré stáli za to

Za 12 rokov fungovania Mráčikov sme s deťmi zažili viacero krásnych a silných momentov, na ktoré doteraz spomíname, a to v oblasti hudby aj vzťahov.

Od založenia Mráčikov sme boli každý rok súčasťou koncoročného kvapôčkovského koncertu, na ktorý sme si vždy pripravili repertoár a aj výzdobu vytvorenú deťmi. Publikum sme asi najviac rozosmiali pesničkou Oh when the Saints, kde sme zapojili viacerých hudobníkov a Jakub mal nezabudnuteľné sólo v červenej károvanej košeli. Z výzdoby sú pamätné napríklad okná s detskými divmi sveta na Divoptike, ktoré sme vyrábali po tom, čo sa Ester snívalo, že sme také na koncerte mali.

Okrem spievaní na bohoslužbách na Cukrovej sme spievali v diakóniách (Betánia, Domov seniorov ECAV), v CZŠ Narnia, či naposledy v DSS Sibírka. To bol pre nás taký malý krok odvahy. Ale Sibírka, centrum pre postihnuté deti a dospelých, nás privítala. Prvotný strach z inakosti ľudí, ktorým spievame, decká trochu uzemnil… ale, kým bolo dospievané, našli sme si k sebe cestu a po konci programu sme boli spolu so Sibírčanmi pozrieť ich špeciálne terapeutické izby. Vyzeralo to, že si Sibírka Mráčiky obľúbila.

Spievali sme však aj mimo Bratislavy - viackrát vo Svätom Jure a raz na mini-zájazde v Komárne, kde sme mali tú česť spievať v katolíckom kostole. Súčasťou zájazdu bola aj hostina v podaní rodiny Hadvabovcov, po ktorej sa mnohí nedokázali hýbať.

Zvláštnu kapitolu v Mráčikoch majú víkendovky (Studienka 2007, 2009, 2011, Soblahov 2008, Častá 2016, Modra Harmónia 2017). Tie nám totiž poskytli príležitosť intenzívne a bližšie spoznať deti a mohli sme sa spolu vyhrať, tvoriť hudbu, či báť sa na nočných pochodoch.

Plánovať nácviky a chystať program sa dá aj ako na bežiacom páse, ale omnoho lepšie to ide, ak si tím rozumie a tímaci sú si navzájom oporou a spätnou väzbou. Ak sa podarí, v priebehu roka sa vyberie na víkendovku aj tím, sám bez detí, prediskutovať stratégiu, nielen operatívu, dobre sa porozprávať, prípadne pohádať. Dôležité tímacké víkendovky sa odohrali v Studienke, v Banskej Štiavnici, v Kovarciach, v Lubine.

Nezabudnuteľné sú pre nás aj hry, na ktoré sa deti veľmi tešili a ktoré nasledovali skoro po každom hudobnom nácviku. V roku 2010 sme napríklad začali znovuobjavovať biblické príbehy, ktoré sme s deťmi nanovo prežívali z pohľadu rôznych postáv. Rozmýšľali ste niekedy, ako to asi mohlo vyzerať v korábe po pár týždňoch plavenia sa so všetkými zvieratami? Neporiadok, nervné zvieratá a vzájomné vzťahy medzi členmi posádky? A ako sa asi cítil Jonáš, keď ho Boh poslal do Ninive?

V roku 2016 nám kalendár ukázal, že hoci sa to nezdá, Mráčiky majú za sebou 10 školských rokov. Pri tejto príležitosti sme sa stretli v počte asi 40 ľudí a spomínali, ako inak než jedlom, hrami, spevom a rozhovormi.

Najčerstvejším highlightom je nahrávanie CD-čka s Kvapôčkami v marci 2018. Celý rok prípravy sa scvrkol do dvoch dní. Spievali sme spolu s Kvapôčkami v troch piesňach. Výzvou bolo, aby disciplína pri nahrávaní ostala pred príchodom Mráčikov a po ňom neporušená. Atmosféra nahrávania ale bola nenahraditeľným zážitkom.

Repertoár

Quem Pastores 0% played

Mráčiky boli pre mňa ladička (Anička Komáriková, bývalý mráčik) 0% played

Tak ako sa anjel Pánov 0% played

Krídlom svoje holúbätká (legendárna nahrávka z Koncertu 2010 pre ťažké časy) 0% played

Začínali sme s piesňami z kvapôčkovského archívu, ale postupne sme sa vydali vlastným smerom. Prvou mráčikovskou piesňou bola Ambrožova Ranní píseň. Potom sa v našom repertoári začali stretávať rôzne štýly a jazyky (spirituály, židovské, české, slovenské, ľudové). Veľmi rýchlo po založení Mráčikov sme v tíme zistili, že súčasná mainstreamová tvorba pre deti je hudobne, ale aj textovo málo zaujímavá, a tak sme sa pustili do bádania v hlbinách archívov a knižníc a do vlastnej práce. Objavili sme Českú Orffovu školu, z ktorej sme s deťmi piesne spievali, alebo aj skúšali inštrumentovať, niektoré piesne sme pretextovali pre naše potreby (Prečo?, Deň a noc…). Tiež sme oslovili textárov z nášho okolia, ktorí nám robili texty k piesňam z rôznych zdrojov (Kristína Uhlíková, Dano Machajdík, Debora Pastirčáková, Dávid Laco, Jana Nagajová, Daniel Hevier), alebo sme si piesne vytvárali sami (Dorota Matejová, Anina Camara).

Spievame piesne, ktoré sa nám páčia a ktoré môžu deti osloviť, cvičíme príležitostné piesne (vianočné, zimné), ale aj piesne na každý deň; piesne, ktoré si vypátrame sami alebo ktoré nám niekto odporučí; ktoré pre nás niekto zloží, ale aj ktoré si spravíme sami. Väčšinou piesne spevné, chytľavé, vtipné. Momentálne sú v našom repertoári napr. aj tieto piesne:

Pieseň elfskej noci Quem Pastores Hej, už sa na tej hore Kapr

Hudba a služba

Spievanie bolo od začiatku hlavnou náplňou našich stretnutí. Deti aj tím na každom nácviku skúšajú prekračovať hranice svojho komfortu, aby svojím spevom a zjavom prinášali radosť a úsmev. V Mráčikoch sa deti učia spievať, spievať spolu a objavovať hudbu. Spolu cvičíme a pracujeme na piesňach, čo je dlhá a ťažká práca. Vďaka mravčej práci tímačiek, ktoré sa počas nácvikov venovali deťom individuálne, sme mohli vidieť veľké zmeny, keď chlapec, ktorý na začiatku držal takzvané basso continuo, dokázal na konci svojho pôsobenia v Mráčikoch, resp. neskôr v Kvapôčkach vyspievať rôzne piesne a zároveň sa z nich tešiť.

Nabádame deti byť hudobníkmi a nebáť sa prísť a zapojiť sa, keď sa učia hrať na hudobný nástroj, vymyslieť niečo spolu. Radi spolu skúšame, čo je harmónia a čo je rytmus, tlieskať, klepkať, dupať, búchať a v rôznorodosti zvukov sa tešiť z hudby.

Ku spevu potrebujeme aj aranžmány, ktoré vytvárajú priestor pre spoluprácu s kamarátmi hudobníkmi, ktorí svojím talentom prispeli k atmosfére mráčikovských vystúpení.

Za mnohé inšpiratívne rozhovory pri tvorbe repertoáru, aranžmánov a vôbec prístupu k hudbe ďakujeme aj našim externým spolupracovníkom - Ivanovi Šillerovi, Danielovi Nagajovi a Dorote Matejovej + mnohým iným, ktorí prišli a spolu s nami hľadali, ako robiť s deťmi hudbu.

Mráčiky vznikli z iniciatívy Kvapôčiek, a tak sa rozhodli sledovať líniu toho, ako Kvapôčky prepájajú spev a službu. Slúžiť spevom nebola nejaká nová téma, skôr sa otázkou stalo kde a ako o tom s deťmi hovoriť. S rastom skúseností detí a tímu sa vytvárali viaceré možnosti pre to, ako môžu Mráčiky slúžiť - od spievania v Betánii, cez spievanie na bohoslužbách na Cukrovej alebo v katolíckom kostole v Komárne, pre klientov DSS Sibírka až po pridávanie sa so svojím repertoárom ku koncertom Kvapôčiek na konci školského roka. Niektoré Mráčiky sa tiež pridávajú na vianočné koledovania spolu s Kvapôčkami a ďalšími priateľmi.

Vďaka týmto skúsenostiam môžu potom deti, ktoré odišli do Kvapôčiek, jednoduchšie naskočiť na víziu, ktorú tímaci sledovali: že v speve pred inými ľuďmi nejde v prvom rade o vystúpenie, ale o zažívanie hudby ako služby druhým a Bohu - ako skúsenosť, ktorá môže prinášať radosť deťom, ale aj ľuďom na Cukrovej, Partizánskej, v Komárne či v bytoch po celej Bratislave.

Vzťahy a komunita

Zázračný moment (Ema Mojžišová, bývalý mráčik) 0% played

Svetlo na konci tunela (Klára Juríková, tímačka) 0% played

Nedokážem sa už brať vážne (Klára Juríková, tímačka) 0% played

Fungovanie Mráčikov je oproti Kvapôčkam veľmi špecifické - obsadenie tímu je dynamické, mení sa vždy z roka na rok a deti sa taktiež ocitajú stále v inom kolektíve. Väčšina detí totiž v Mráčikoch strávi priemerne dva roky. Túžime po tom, aby vzťahy vznikali na viacerých rovinách - medzi deťmi, deťmi a tímakmi, tímakmi navzájom. Snaha o komunitu pre nás znamená, že sa v Mráčikoch chceme naučiť robiť veci spolu: spievať, hrať sa, zažívať dobrodružstvá, vyrábať si maličkosti alebo učiť sa, na čo slúži vŕtačka, spolu sa báť na nočných pochodoch, poraziť hlavného „padoucha”, spoločne sa pomýliť na tom istom mieste pesničky, spolu rásť a spolu naberať odvahu.

V rámci tímov sme sa ako tímaci snažili rozprávať sa o jednotlivých deťoch, vnímať ich potreby a túžby a citlivo reagovať na to, ako fungujú. Vedome sme sa snažili s nimi tráviť čas pri hre, rozhovoroch či nezáväznom šantení. Víkendovky a výlety boli pre to priam ideálne, pretože pred a po nácvikoch na to nebol buď priestor, alebo energia. Budovať vzťahy sme počas nich dokázali cez spoločné varenie, hry, spievanie, prechádzky, nočné pochody či večerné zaspávanie. Dôležité pre nás bolo vždy pripomínať si, aby sme sa v rámci únavy dokázali nastaviť na využívanie týchto príležitostí a budovanie vzťahov, kde si môžeme navzájom dôverovať. Zároveň sme si ale uvedomovali, že pre budovanie komunity je dôležité aj dôsledné dodržiavanie pravidiel a stanovovanie hraníc pre deti. Ako k tomuto pristupovať sme sa veľa ako tím učili od Renáty Matejovej a Vierky Hojnošovej.

Deti doteraz spomínajú práve na momenty hier, spoločnej radosti a zažívania si vzťahov medzi sebou a s tímakmi. Pre nás je cťou, že sme im mohli byť blízko v období, kedy začínali spoznávať tento svet cez prvé roky v škole.

Hodnoty a vzťah s Bohom

Mráčiky prevzali poňatie hodnôt od Kvapôčiek. Od toho momentu až doteraz je zaujímavé sledovať, do akej miery sa dá alebo nedá tieto hodnoty napĺňať s mladšími deťmi, s ktorými trávime menej času ako tímaci v Kvapôčkach. Jednou z kľúčových hodnôt je služba druhým: Mráčiky predstavujú pre deti často prvý kontakt so službou druhým, konkrétne tu so službou svojím hlasom, úsmevom. Snažíme sa ukázať im, aké dôležité je darovať sa druhým a robiť všetko s radosťou.

Oblasť hodnôt a vzťahu s Bohom je úzko spätá s tým, akú váhu jej dáva tím - to, ako fungujeme s deťmi, im môže slúžiť ako pozitívny alebo negatívny príklad. Zároveň, vďaka Bohu, môžu deti v Mráčikoch nachádzať bezpečné prostredie, ktoré môžu spolu s nami tvarovať a kde zároveň narážajú na zdravé hranice tvorené pravidlami.

Takisto sme sa presvedčili, že rituály majú zmysel, a to nie len pre deti, ale aj pre nás. Aj preto nácviky začíname a končíme rituálom zapaľovania/zhasínania sviečky ako symbol prítomnosti Pána Boha v našom spoločenstve alebo si píšeme modlitby do fľaše na tíme.

Ako tímaci sme sami v oblasti viery každý niekde inde, hľadáme, pýtame sa a pochybujeme a na tímoch diskutujeme o hodnotách. Zaujímavé sú pre nás momenty, kedy môžeme takto diskutovať s deťmi o tom, čo si zobrali napríklad z konkrétnej hry, ktorú sme hrali, či už hra bola na motívy biblickej postavy, alebo bola jednou zo série príbehov, ktoré sme za celý čas fungovania Mráčikov vymysleli. Naším cieľom nie je vhodiť do sveta hotových vzorových ľudí, deti, ktoré nebudú doma čertiť, ale podporovať v nich cestu dobrého rastu, a to cez spev, rozhovor či hru.

Načo sú Mráčiky (a čo môžeme robiť my)?

Mráčiky sa stretávajú - podobne ako Kvapôčky - v sobotu, kedy väčšina detí radšej robí niečo iné, ako spieva. To samozrejme vytváralo tlak na premýšľanie o tom, prečo vlastne deti voláme, aby s nami trávili takýmto spôsobom čas? Niekedy tímu pomohli diskusie, inokedy zavážil názor zvonka, ktorý nám pomohol posunúť sa vpred (Napríklad jednoduchá veta: „Hrať sa je najdôležitejšia práca dieťaťa a je to tak super.”). Každý tím riešil špecifické výzvy, ale dalo by sa povedať, že sa zaoberal týmito témami:

1. Ako si nachádzať cestu k deťom?
1. Najlepšie je s nimi mať kamarátsky vzťah - ako ho nadviazať?
2. Ako sa ako tímaci viac spoznávať?
1. Ako budovať dôveru? (Koho dobre poznám, toho nenechám v štichu.)
3. Akým spôsobom fungovať vo vzťahu k rodičom?
1. Ako komunikovať očakávania, potreby, plány, spoluprácu a podobne?
4. Ako čo najkonštruktívnejšie spolupracovať s Kvapôčkami?
1. Výzva toho, že sme v tej istej budove.
2. Hľadáme podobných ľudí na podobné pozície.

Kronika a fotografie

Album: Kronika

7 fotiek

Album: Fotografie

8 fotiek

Čo pre mňa znamenali Kvapôčky?

Skús byť ako Daniel

Skús byť ako Daniel 0% played

Každá pieseň bola svojím spôsobom dôležitá, každá mala svoje špecifické miesto v našom prežívaní. Po konzultácii s viacerými vtedy deťmi boli najčastejšie menované tieto piesne:

Skús byť ako Daniel, Kanaán, Každá kvapka rosy chváli Stvoriteľa, Naše malé slabé dlane, Potôčik náš milý, My jsme tu všichni jedna rodina.

Prečo táto pieseň… okrem toho, že vyjadrovala našu túžbu po pravdivom živote, aj po odvahe v čase strachu - je to pieseň, ktorá má v sebe veľký hudobný potenciál, príťažlivý pre deti. Je dynamická, rytmická, má náročný klavírny sprievod, ktorý výborne zvládla Milenka Uhlíková.

Kronika a fotografie

Album: Kronika

7 fotiek

Album: Fotografie

16 fotiek

Ďalšie fotografie

Album: 1978 - Stará turá

2 fotky

Album: 1979 - Suchá

2 fotky

Album: 1979 - České Budějovice

3 fotky

Album: 1980 - Medická záhrada

3 fotky

Album: 1981 - Tyra

7 fotiek

Album: 1981 - Lazy

17 fotiek

Album: 1981 - Lazy Divadlo

14 fotiek

Album: 1982- Levice

14 fotiek

Čo pre mňa znamenali Kvapôčky?

Kronika a fotografie

Album: Kronika

6 fotiek

Album: Fotografie

10 fotiek

Čo pre mňa znamenali Kvapôčky?

Kronika a fotografie

Album: Kronika

3 fotky

Album: Fotografie

15 fotiek

Rovnošata

Prvá Kvapôčkovská rovnošata boli oranžovo-zelené a zeleno-oranžové polokošele. Vznikla na návrh Dušana Kintlera pri príležitosti zájazdu do Nemecka, aby sme vyzerali reprezentatívne. Dušan nám vybavil šitie aj financie a farebné gombíky si želala Katka Číčelová/Luptáková.

Čo pre mňa znamenali Kvapôčky?

Kronika a fotografie

Album: Kronika

12 fotiek

Album: Fotografie

9 fotiek

Rovnošata

V tomto období sme vystupovali v ušitých „vestičkách”. Tie sa medzi deťmi, najmä dievčatami, netešili veľkej obľube. Aj inokedy spolupracujúce Kvapôčky, ako Pavla Číčelová, vyhlásili proti týmto vestičkám vzburu. Na konci tohto obdobia sme sa rozhodli vystupovať v tričkách - na letnom pobyte Sinec 1999 sme mali prvé vlastné táborové tričká (návrh urobila 12-ročná Veronika Michalová).

Čo pre mňa znamenali Kvapôčky?

Kronika a fotografie

Album: Kronika

3 fotky

Album: Fotografie

22 fotiek

Rovnošata

V tomto období sme boli radi, že sa už nespievalo vo vestičkách. Úľavu vystriedalo nadšenie v roku 2004/2005, keď sa pripravili svetlé (dievčatá) a tmavšie (chlapci) modré tričká s ručne maľovanou jednou farebnou kvapôčkou. Návrh pripravila Pavla Nagajová (vtedy Číčelová).

Čo pre mňa znamenali Kvapôčky?

Kronika a fotografie

Album: Kronika

10 fotiek

Album: Fotografie

20 fotiek

Rovnošata

Kronika a fotografie

Album: Kronika

13 fotiek

Album: Fotografie

22 fotiek

Rovnošata

Ručne maľované rôznomodré tričká. Rámik a kvapôčky sa maľovali cez kartónovú šablónu, biele detaily sa potom do kvapôčok ručne domaľovávali.

Čo pre mňa znamenali Kvapôčky?

Fotografie

Album: Fotografie

35 fotiek

Rovnošata

2006-2016
Sivomodré tričko, v ktorom, nie je zaťažko zbadať, Mráčik trošku pláva. Každému sa na hrudi* skvejú biele na modrom maľované... ako inak, mráčiky. *(u dirigenta chrbtová strana tela)

2016-prítomnosť
Tričká máme aj čerstvejšie, od r. 2016, šablónkou maľovaný obrys mráčika s ručne domaľovávanými drobnosťami. (+špeciálne sme nechali vyrobiť tričko pre mráčikovského klaviristu, veľkosť L, v nádeji, že sa nájde niekto, kto ho obsadí...)

Čo pre mňa Mráčky znamenajú?